Už sa rozhodnime, čo vlastne chceme!

(Farmár; 18/2008; 28/08/2008; s.: 20, 21, 22, 23; Soňa LUDVIGHOVÁ )

Viac ako štyri roky je Peter Baco europoslancom, jediným Slovákom vo výbore pre pôdohospodárstvo a rozvoj vidieka v Európskom parlamente. Stretli sme sa v Trenčíne, deň pred jeho odchodom na mesačný pobyt do zahraničia.

Ing. Peter BACO | vizitka

Narodil sa 9. apríla 1945 v Opatovej nad Váhom. Po absolvovaní Poľnohospodárskej strednej ekonomickej školy študoval na Prevádzkovoekonomickej fakulte Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre. Najskôr pracoval ako zootechnik, potom bol predsedom JRD Nemšová, v rokoch 1986 – 1990 pôsobil ako riaditeľ súhrnného plánu na ministerstve poľnohospodárstva a výživy a v rokoch 1990 až 1992 bol znova predsedom JRD Nemšová.

Rezortným ministrom za HZDS bol v rokoch 1992 – 1998.

V súčasnom období je poslancom Európskeho parlamentu.

Musia europoslanci ovládať slovom aj písmom angličtinu?

Nie. Keby museli, tak tri štvrtiny talianskych europoslancov by nemohli byť v Európskom parlamente, veľa Nemcov nevie po anglicky. . .

Ale slovenčina patrí medzi 25 rokovacích jazykov.

Každý poslanec má právo rokovať aj diskutovať vo svojom materinskom jazyku.

Po anglicky som sa pokúšal učiť takmer štyridsať rokov. Keď som bol predsedom družstva, aj ministrom, ovládlo ma z času na čas nadšenie, ale nikdy nebolo vytrvalé. Dnes už viem, že ak máte za sebou tritisíc hodín intenzívnej výučby, môžete komunikovať v jazyku bez väčších problémov. Napriek tomu častejšie vystupujem v pléne a diskutujem vo výbore po slovensky.

Písomné pripomienky k nastoleným problémom dávam v slovenčine a profesionáli to preložia.

Akú váhu má teda v rozhodovacích procesoch samotný Európsky parlament?

Má absolutórium pri schvaľovaní členov Európskej komisie a rozhodujúce slovo pri rozpočte.

Vo zvyšných otázkach spolurozhoduje s Radou EÚ. V praxi je to tak, že Európska komisia dá návrh, Európsky parlament ho prerokuje, vyjadrí sa Rada EÚ, a ak sú stanoviská zhodné, vypracuje sa definitívny návrh. Ak sú rozpory, dochádza k dohadovaciemu konaniu. Každý člen Rady EÚ presadzuje národné záujmy a Európsky parlament zase európske záujmy. A tak sa hľadá v rámci dohadovacieho konania kompromis.

Čo sa týka Spoločnej poľnohospodárskej politiky, parlament má malé kompetencie. Väčšie má Rada EÚ. Ale keď sa prijme Lisabonská zmluva, parlament bude mať oveľa väčšie slovo v rámci poľnohospodárskej politiky.

Prečo má hlavné slovo v rozhodovaní o poľnohospodárskej politike Rada EÚ?

Spoločná poľnohospodárska politika sa tvorila ako jedna zo základných politík v Európskom spoločenstve hneď pri jeho založení. Rozhodujúce slovo mala Rada a v nej najmä Nemecko a Francúzsko, ktoré sa po vojne vzájomne podporovali.

Tak je to dodnes, Francúzsko a Nemecko ťahajú za jeden koniec povrazu vo všetkom.

V Rade EÚ aj v parlamente zastupujú spolu 150 miliónov občanov, takmer tretinu Európanov.

Európsky parlament vznikol o pätnásť rokov neskôr. Až prijatie Lisabonskej zmluvy by malo ovplyvniť zmenu kompetencií a rozhodovacích právomocí v rámci poľnohospodárskej politiky.

V čom vidíte rozdiel medzi rokovaním slovenského a Európskeho parlamentu?

V Európskom parlamente je presne určené, koľko môže poslanec diskutovať.

Ak dostanete povedzme tri, dve alebo jeden a pol minúty, tak sa musíte dôkladne pripraviť, aby každé slovo v tom krátkom časovom priestore malo svoju váhu. Často si jedenapolminútové vystúpenie pripravujem aj štyri či päť hodín. A vôbec, rokovanie europarlamentu je viac organizované, má to taký nemecký šmrnc s britskými prvkami kultivovanosti.

Inak, všetky návrhy sa dostávajú na rokovanie parlamentu už hotové z výborov. Ak je aj povedzme 900 pripomienok, na výboroch sa o nich rokuje. Pripomienky sa združujú do blokov a napokon sa ich počet zníži šesť- až sedemnásobne. Potom sa o nich hlasuje.

Slovenských poľnohospodárov v tomto období mimoriadne zaujíma rozhodnutie o podpore pre farmy podľa ich veľkostí. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, ktorého ste členom, už dospel k možnému konečnému riešeniu v rámci Zdravotnej prehliadky Spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Jednoducho – ide o kontrolu reformných krokov poľnohospodárskej politiky. Jeden zo záverov Európskej komisie hovorí o znížení priamych platieb pre veľké, v slovenských podmienkach koncentrované poľnohospodárske firmy. Vy ste sa nechali počuť, že to nie je predmet previerky reformy, ale je to nový reformný krok. Uspeli ste?

Viackrát som to skutočne v pléne a vo výbore povedal. Lebo to naozaj nie je prehliadka, ale principiálna záležitosť, ktorá môže ovplyvniť smerovanie slovenského poľnohospodárstva.

Poukázal som na to, že proces koncentrácie kapitálu a integrácie vo veľkých firmách, ktoré sú schopné aplikovať najnovšie poznatky vedy a techniky, by sme zničili. Tlačili by sme ich do pozície, aby sa rozbili a rozdelili na menšie farmy.

A to je nezmysel. Pôvodne bol takýto návrh namierený proti veľkým poberateľom priamych platieb, najmä britských.

K nim patrí aj anglická kráľovská rodina. . .

Iste, ale tie peniaze predsa nejdú do rozpočtu kráľovskej rodiny, ale na fungovanie ich fariem.

Veď tie farmy sa tiež potrebujú reprodukovať a hospodáriť. Prečo by ich mala únia trestať?

Iným problémom je slovenské poľnohospodárstvo vo veľkých fi rmách, v ktorých sú stovky malých vlastníkov pôdy a stovky malých akcionárov alebo podielnikov. To predsa nie je farma, ale akési združenie fariem. Formou spoločností s ručením obmedzeným, akciových spoločností alebo družstva. Je teda nezmysel, aby niekto takéto slovenské farmy považoval za veľkých vlastníkov, ktorí nemusia mať veľké podpory. To sú oveľa menší vlastníci, ako vo Francúzsku alebo v Dánsku. Veď niektorí vlastnia iba pol hektáre pôdy, ale sú to aj malí vlastníci podielov.

Čiu podporu ste získali pri presadzovaní takejto myšlienky?

Chytili sa jej Nemci z bývalej Nemeckej demokratickej republiky, kde je forma hospodárenia podobná ako u nás. Povedal by som, že tam sa transformácia poľnohospodárskych družstiev uberala prirodzene ďalej, nerozbili poľnohospodárske družstvá, ale zachovali veľké podniky a z nich sú dnes najprosperujúcejšie a najmodernejšie firmy nielen v Nemecku, ale dovolím si povedať, že aj vo svete.

Iste aj preto, že po zjednotení Nemecka vlastne začali poberať podporu Európskej únie. Teda dali do rozvoja veľké peniaze.

Pravdaže. Nezažili reštrikcie, aké sa udiali na Slovensku. Takže, Nemci ako prví začali akceptovať môj návrh. Napokon Nemci diskutovali s Francúzmi a zistilo sa, že by neboli proti stiahnutiu návrhu Európskej komisie o znižovaní podpôr veľkým farmám. Veci si vydiskutovali a ako som spomínal, majú svoje dohody a prakticky dospejú ku kompromisu. Povedal by som, že Nemci neurobia krok proti francúzskej agrárnej politike a naopak. Podpora veľkým farmárom by mala byť krátená o 45 percent. Po týchto diskusiách sa pôvodný návrh zredukoval na krátenie o deväť percent.

Ale vy ste napokon navrhli, aby sa to riešilo individuálne v členskom štáte EÚ a krátené prostriedky sa nevracali do rozpočtu únie, je to tak?

Áno. Vychádzal som z filozofi e, že na Slovensku nejde o veľkých vlastníkov pôdy. Takýto zámer podporili aj Česi, aj Maďari pritakávajú. . .

Je to priechodné? Ste optimista a veríte, že krátenie priamych platieb pre veľké farmy zostane na úrovni deväť percent?

V prvom kole diskusií v parlamente to vyzeralo tak, že tie peniaze sa vrátia do spoločného balíka Európskej komisie. Teraz je to tak, že by sa podpora mala krátiť iba o deväť percent. Krátené zdroje zostanú v rukách členského štátu a budú sa môcť použiť na rozvoj vidieka. Podľa mňa sa to bude vzťahovať na veľkosť individuálneho vlastníctva pôdy.

Predtým ste však naznačili, že o všetkých návrhoch, ktoré sa týkajú Spoločnej poľnohospodárskej politiky, rozhoduje Rada Európskej únie. Ak teda parlament odporučí také riešenie, ako ste povedali, môže sa to všetko ešte zmeniť?

Tento návrh je už pripravený v legislatívnej podobe. Do konca augusta môžeme dať písomné pripomienky. V septembri o tom budeme diskutovať vo výbore a v novembri sa má krátenie podpôr uzavrieť v parlamente a potom v Rade Európskej únie.

Spýtam sa inak: Môže rada zmeniť a zvrátiť rozhodnutie parlamentu, ak ten odporučí krátenie iba o deväť percent a aby krátené zdroje zostali v rukách členského štátu?

Naozaj neviem. Rada Európskej únie sa snaží vždy dospieť ku konsenzu. Neprijmú návrh, ak je niekto striktne proti. Ale opakujem, Nemci sú na našej strane a počúvali pozorne vysvetlenie, že na Slovensku nie sú farmy s veľkými vlastníkmi, máme združenia fariem v tých formách, ako som spomínal, združenia malých farmárov, tak prečo by sme ich mali trestať? Všetci naozaj počúvali veľmi pozorne a pritakávali, čo som pochopil tak, že súhlasia s mojím vysvetlením aj filozofiou. Domnievam sa, že sa nebude brať za základ veľkosť farmy ako takej, ale základom bude individuálne vlastníctvo pôdy a majetku, podielov alebo akcií, alebo počet zamestnancov.

Či to bude tak, alebo tak, aj jedno aj druhé je pre Slovensko uspokojujúce.

Z prieskumov vyplýva, že Slováci si myslia, že hlas našej krajiny nemá v rozhodovacích procesoch Európskej únie žiadnu váhu. Je to tak?

Viete, že v decembri sa prijala reforma trhu s vínom. Slovensko povedalo, že je proti zrušeniu docukrovania vína. Filozofi a Slovenska znela: dobré víno je to, ktoré sa predá. My nemáme zlé víno. Všetko sa predá. Povedal som Španielom, Francúzom aj ďalším, že ak nedokážu svoju produkciu vína predať, je to ich problém.

Nech sa teda postarajú, ako my, aby znížili nadprodukciu.

A Slovensko ju už doteraz znížilo o polovicu. Prečo by sme mali platiť prebytky vína v niektorých krajinách? V pléne sa o tom diskutovalo. Rada napokon takúto argumentáciu akceptovala.

Komisárka Marianna Fischer Boelová navrhla, aby sa v únii podporovala konzumácia ovocia a zeleniny v školách. Podobne ako školské mlieko. Slovensko sa však zrejme do tohto programu nezapojí. Je to rozumné?

Určite je. Lebo slovenská produkcia by na to nestačila. Okrem toho by sa podpora mala skladať z európskych peňazí, aj z financií z národnej obálky. Máme podporovať konzumáciu povedzme talianskych jabĺk a dávať na to peniaze zo slovenského štátneho rozpočtu? Nemá to logiku.

Myšlienka, aby deti konzumovali viac ovocia a zeleniny, je dobrá. Ale treba nájsť mechanizmus, ktorý by podporoval domácu produkciu.

A nie, aby sme zo slovenských aj spoločných zdrojov podporovali konzumáciu dovážaných produktov. Veď produkcia zeleniny a ovocia sa neznížila u nás preto, že by sme boli hlúpejší.

Ale preto, že tak bola nastavená agrárna politika!

V programe vlády je rozhodnutie podporovať rozvoj ovocinárstva a zeleninárstva.

Ale ak tento návrh prejde, myslíte si, že je spravodlivé, aby slovenské deti boli vyňaté z podpory konzumácie ovocia a zeleniny?

To je špekulatívna otázka. Som presvedčený, že to nemôže takto dopadnúť.

A teraz z iného súdka. Má europoslanec čas aj na svoje záľuby? Všeobecne je známy váš vzťah k literatúre, k hudbe, kedy ste si zahrali na svojej harmonike?

Akordeón som veru už dlho nedržal v rukách.

Ale objednal som si elektronickú harmoniku strednej kategórie. Mojím koníčkom je teraz futurológia. Pred dvanástimi rokmi vznikol pri OSN miléniový projekt, ktorý združuje ľudí zo všetkých krajín na svete a tí každý rok sumarizujú udalosti roka. Zaoberajú sa pätnástimi výzvami, napríklad ekológiou, vodou, energetikou, výživou. . . Hodnotí sa, kde ľudstvo urobilo krok dopredu a kde nie.

Na základe toho sa predpovedá, ako asi bude vyzerať svet povedzme v roku 3000. Alebo ako sa bude vyvíjať o dvadsaťpäť, päťdesiat či sto rokov.

Toto napĺňa váš voľný čas?

Iste, a predstavujem si a uvažujem nad tým, čo sa asi môže stať s poľnohospodárstvom vo svete, kam by sa malo a mohlo uberať európske poľnohospodárstvo. Ako by sa Slovensko do tohto procesu mohlo zapojiť. Ale koncepčne.

Nie, že sa bude vždy po zmene vlády meniť poľnohospodárska politika. Rozhodnime sa raz, kam sa chceme dopracovať!

Aká kniha vás v poslednom období mimoriadne zaujala?

Britský spisovateľ Peter Mayle sa preslávil svojimi novelami o Provensalsku. Veľmi ma zaujala jeho kniha Dobrý ročník. Je to o anglickom podnikateľovi, ktorý sa po neúspechoch vrátil do svojho rodiska na francúzsky juh, kde zdedil farmu s kaštieľom. Upútali ma dialógy o víne, zaujímavé opisy francúzskeho vidieka aj odhaľovanie nezmyselného nadsadzovania cien vína. Teraz som dostal sériu kníh z miléniového programu OSN za rok 2007, chcem sa pustiť do čítania, dostal som aj zborník Európa 2050, ktorý vyšiel na konci fínskeho predsedníctva a je o hodnotových systémoch. Nie v zmysle amerického sna, mať dostatok peňazí na to, aby si človek mohol dovoliť čokoľvek, ale ako európsky sen – formulovanie duchovných hodnôt. To všetko ma zaujíma aj v súvislosti so všeobecným pohľadom na poľnohospodárstvo.

Nemáte veľkú záhradku, ale uhorky sú pekné. Stará sa o ňu manželka, alebo vy?

Samozrejme, že ja. Naozaj nie je veľká, ale hrášok či iná zelenina sú najmä pre vnúčence, aby videli, ako to všetko vyrastá z pôdy. Pár kríkov ríbezlí, višňa, jabloň, ale aj hrozno. . . Síce iba jeden koreň, ale stačí. Udržujem sa v kondícii pestovateľa, aby som nevyšiel z cviku.

Myšlienka, aby deti konzumovali viac ovocia a zeleniny, je dobrá. Ale treba nájsť mechanizmus, ktorý by podporoval domácu produkciu.

Facebook
Twitter
LinkedIn
Email

Súvisiace články


Warning: Undefined array key "include-or-exclude" in /data/b/a/ba9c94ca-922b-49b2-8630-6e324637e7b2/peterbaco.sk/web/wp-content/plugins/jquery-archive-list-widget/classes/class-jq-archive-list-widget.php on line 398

Warning: Undefined array key "include-or-exclude" in /data/b/a/ba9c94ca-922b-49b2-8630-6e324637e7b2/peterbaco.sk/web/wp-content/plugins/jquery-archive-list-widget/classes/class-jq-archive-list-widget.php on line 401

Warning: Undefined array key "ex_sym" in /data/b/a/ba9c94ca-922b-49b2-8630-6e324637e7b2/peterbaco.sk/web/wp-content/plugins/jquery-archive-list-widget/classes/class-js-archive-list-settings.php on line 54

Warning: Undefined array key "con_sym" in /data/b/a/ba9c94ca-922b-49b2-8630-6e324637e7b2/peterbaco.sk/web/wp-content/plugins/jquery-archive-list-widget/classes/class-js-archive-list-settings.php on line 58
Archív článkov