Odpovede k téme zavlažovania na otázky Ivana Brožíka pre SNN.
1. Na Slovensku je dlhodobo sucho, určite poznamenáva aj úrodu na poliach a v sadoch. Ale závlahy – zavlažovanie – takmer nikde nevidieť. Prečo?
Áno, práve dlhodobé sucho a najmä tendencia postupného prehlbovania sucha a prívalových dažďov sú dôvody na to, aby sme považovali realizáciu hydromelioračných sústav za podmienku stabilizácie pomerov v našom poľnohospodárstve, na vidieku, ale aj celkovo v krajine. Súčasný stav, sotva štvrtinového využívania pôvodných závlah, je výsledkom mnohých faktorov. Počínajúc pravicovými názormi, že si lacno môžeme dovážať potraviny zo zahraničia, cez organizačné problémy reštrukturalizácie, ale najmä prekladania financovania závlah na užívateľov a eurofondy. Postupne vlády vylúčili z podpory fond zveľaďovania pôdy, podporný fond aj pozemkový fond. Celkové podfinancovanie rezortu, od vlád SR, viedlo poľnohospodárov k orientácii na krátkodobé investovanie. Je známe že v EU „obsluhuje „ 1 ha pôdy 4x väčší objem finančných prostriedkov ako v SR. V ČR je to 2x toľko. Tento trend sa z roku na rok prehlbuje. Veď Agrorezort má v tomto roku najväčšie zníženie rozpočtu a pre budúci rok sa uvažuje opäť zo znížením až 13O mil Eur. Takže vláda projektuje úpadok rezortu a úmerne hydromeliorácie.
2. Nebolo by pre štát výhodnejšie v extrémnom období výraznejšie podporovať zavlažovanie? – Veď ide o potravinovú sebestačnosť.
Z hľadiska potravinovej suverenity SR určite áno. Koncepcia revitalizácie hydromelioračnýc sústav na Slovensku, ktorú prijala v roku 2014 Vláda SR to nepovažuje za vhodné. Obnovu závlahových systémov aspoň v súčasnom rozsahu definuje táto koncepcia ako niečo neudržateľné a neefektívne. Nemusí to však stačiť ani na dosiahnutie cieľa tejto vlády, teda na 😯 % sebestačnosť, hoci pri plnom využívaní závlah, pred 25 rokmi sme boli čistý exportéri (teda dovážali sme potraviny a agroprodukty v menšom finančnom objeme ako sme vyvážali). Vláda však tvrdí ,že má nato od voličov mandát.
3. Prečo sa niečo kedysi dalo a dnes, o tridsať rokov neskôr nie? Ruiny rozsiahlych závlahových systémov ešte stále „zdobia“ naše polia…
Vybudovať a exploatovať takú investíciu ako niekoľko sto tisíc hektárové závlahy je (aj bola) práca na desaťročia. Bola to vládna priorita, zabudovaná do dlhodobých plánov rozvoja. Nechcem nekritický chváliť bývalý plánovací systém. Mal veľa chýb, ale dlhodobosť, koncepčnosť, najmä v rozvojových investíciach, sa osvedčila (bol som na konci tohto obdobia hlavný plánovač“ ministerstva). To niektorým politikom chýba dnes. Koncepcie a agrárna politika sa menia s výmenou vlád. Za volebné obdobie sa v oblasti závlah dá sotva niečo koncepčne urobiť. Už ani nehovorím, že to čo sa koncepčne projektuje sa musí aj finančne, štrukturálne a organizačne zabezpečiť. Preto v agrárnej politike presadzujem prijať dlhodobú doktrínu ústavnou väčšinou.