Oceňujem ambíciu organizátorov dnešného kolokvia, ponúknuť politikom konkrétne námety na riešenie problémov v nakladaní s pôdou a s pôdou súvisiacich otázok. Aktuálne ide predovšetkým o zákonnú úpravu predaja pôdy na území Slovenska cudzincom. Vysoko politickými úlohami sú aj aktuálna potreba prijatia novej pôdnej politiky Slovenskej republiky a perspektívna príprava zásadnej pôdnej reformy.
Neoliberálne princípy posilňovania postavenia ekonomicky silnej populácie na úkor ekonomicky slabšej, sa globálne posilňujú viď TTIP. Kolonizačné dopady tejto politiky sú všeobecne zrejmé, najmä v držbe a v hospodárení na pôde. V okresoch SR, atraktívnych pre zahraničných hospodárov, sa ich podiel pohybuje okolo 20 %. Tento trend sa zvyšuje, s prioritným záujmom získať možnosť skupovať a vlastniť pôdu v SR. Nedobré skúsenosti s vlastníctvom pôdy cudzincami na Cypre a v Írsku sú varovné aj pre Slovensko.
Neadekvátne riešené problémy pôdy na Slovensku samozrejme negatívne vplývajú na celkovú výkonnosť nášho poľnohospodárstva. Poľnohospodárstvo SR sa stalo v posledných rokoch najmenej výkonným poľnohospodárstvom spomedzi všetkých 28 štátov EU. Najnižšia schopnosť poľnohospodárstva SR konkurovať ostatným členom EU je výsledkom diskriminačného pôsobenia na našu výkonnosť nástrojmi Spoločnej poľnohospodárskej politiky EU, ale aj zničujúcou domácou agrárnou politikou. Napríklad, štátna pomoc agrárnemu sektoru z národného rozpočtu SR je až desaťnásobkami nižšia ako v štátoch EU.
Máme v SR množstvo príkladov ako novo nastupujúce vlády neakceptujú potrebu nadviazania na dovtedajšie pozitíva vývoja, často až s fatálnymi dôsledkami. Nemáme jasnú dlhodobú víziu, čo vlastne chceme, na akých princípoch, zásadách, akými cestami a nástrojmi sa môžeme k stanoveným cieľom dostať. Je preto nevyhnuté, aby politika na Slovensku bola schopná formulovať svoje zámery v podobe Doktríny rozvoja SR. Významným krokom na dosiahnutie plynulého napredovania Slovenska je využitie formy Ústavného zákona SR na vyššiu mieru spoľahlivej účinnosti tejto doktríny.
Doktrína rozvoja SR v oblasti pôdohospodárstva, vrátane pôdnej politiky, musí byť postavená na zásade Potravinovej suverenity Slovenskej republiky, čo je štandardný termín. Pri aplikácii TTIP by sa uplatňoval ako stav platný v USA už pred touto dohodou. To znamená, že SR si zvrchovane rozhoduje o optimálnom využívaní prírodných zdrojov, ako dedičstva, ktoré dokáže poskytnúť potraviny pre viac než 6 mil. obyvateľov. Znamená to tiež, že SR dostatočne uplatňuje efektívne nástroje na zabezpečenie dostatku a kvality zdravej výživy svojich obyvateľov v súčasnosti, v budúcnosti, aj v kritických situáciách. Prednostné právo štátu na kúpu predávanej pôdy a rozhodovanie o držbe a nakladaní s ňou, je súčasťou tejto suverenity.
Za posledné roky sa tejto problematike venujem kontinuálne. Moje práce v tomto smere sú na mojej web stránke. Využil som v nich skúsenosti z pôsobenia v parlamentoch EU, ČSFR, SR ako aj vo Vláde SR, manažérskych, akademických a občianskych organizáciách. Som k dispozícii záujemcom na prípadné konzultácie. V súčasnosti sa snažím aj priamo ovplyvňovať politikov v tomto duchu. Som preto rád, že dnešné kolokvium sa orientuje na politiku toho najvzácnejšieho čo máme a to je pôda Slovenska.
Ing. Peter Baco, PhD.