Moje príspevky v Roľníckych novinách dňa 24.02.2021 a 04.03.2021

Dňa 09.02.2021 som na webe zverejnil Diskusný príspevok. Roľnícke noviny tento príspevok rozdelili na dve časti a po úprave zverejnili:
– 24.02.2021 pod názvom „Agrárna politika a potravinová sebestačnosť“
– 04.03.2021 pod názvom „Príspevok k tvorbe a príprave strategických dokumentov“

Agrárna politika a naša potravinová sebestačnosť

Slovenské pôdohospodárstvo je v súčasnosti vo veľmi zložitej situácii. Stratou sebestačnosti v potravinách zároveň stráca schopnosť plniť funkcie trvalej udržateľnosti. Prvotnou príčinou je najnižšia ekonomická výkonnosť slovenského pôdohospodárstva v prepočte na 1 hektár v rámci EU. Z toho vyplýva nevyhnutná potreba orientovať sily, zdroje a inštrumentárium na zdvojnásobenie tejto výkonnosti. Z ekonomických zákonitostí vyplýva potreba mobilizovať účinnosť faktorov ako sú pôda a práca, a znásobiť faktor kapitál. Zaviazali sme sa rešpektovať SPP EÚ, ale tá sa prednostne orientuje na podporu opatrení v prospech životného prostredia, ekológie a na spomalenie klimatických zmien.

Cesty a nástroje tejto politiky (napríklad aj postupy a ekoschémy) však jednoznačne smerujú k extenzifikácii. Na prvý pohľad je to paradox zvládnuteľný len za podmienky, že politika SR bude rešpektovať princípy úspešnosti, platné pre hospodársku súťaž.
Prioritným národnoštátnym záujmom SR je sebestačnosť v potravinách. Občania Slovenska si aj pod vplyvom súčasnej pandémie výraznejšie uvedomujú to, že potravinová sebestačnosť je v časoch krízy otázkou prežitia, a v záujmoch štátu má preto dominovať. Politika je presadzovanie záujmov.

Potravinová suverenita Slovenska
Pôdohospodárska politika Slovenska je teda pre presadenie potravinovej sebestačnosti Slovenska rozhodujúca. Vychádza z princípu Potravinovej suverenity Slovenska. Kontinuita a stabilita perspektívnej agrárnej politiky je kľúčovou podmienkou úspešného napĺňania cieľov tejto politiky. Dohodnuté zásady a nemenné princípy ako aj spôsoby a nástroje v podobe Doktríny treba zafixovať ústavným zákonom.
Slovenská krajina má potenciál na produkciu potravín pre 6 miliónov ľudí. Podstata úspešnosti agrárnej politiky pri zabezpečovaní potravinovej sebestačnosti spočíva v účinnej motivácii poľnohospodárov a potravinárov na využitie tohto potenciálu. Ekonomickú výkonnosť, potrebnú pre nárast sebestačnosti, ekonómia vyjadruje synergickým pôsobením faktorov pôda, práca, kapitál.
Podnikatelia v pôdohospodárstve na Slovensku dosahujú porovnateľné hospodárske výsledky s ich kolegami v okolitých krajinách. Agrárnou politikou, ktorá dlhodobo garantuje parametre konkurencieschopnosti podnikateľského prostredia SR aspoň na úrovni priemeru štátov EU budú schopní dosiahnuť vytýčené ciele.
Pred tridsiatimi rokmi dokázali v komoditách mierneho pásma zabezpečiť mieru sebestačnosti nad 100 percent. Niet pochýb o tom, že parametre trhového prostredia Dánska či Rakúska alebo aj Poľska, uplatnené na Slovensku, nám v priebehu 7 – 8 rokov znovu umožnia dosiahnuť potravinovú sebestačnosť.
Konkrétne ide o vyrovnanie podpôr z fondov EU a najmä zo štátneho rozpočtu, o rovnaké podmienky v daniach a v odvodoch, o totožné uplatnenie finančných nástrojov úverovej a úrokovej politiky, o rovnaké legislatívne a organizačné podmienky, o dlhodobú stabilitu agrárnej koncepcie. Osvedčené a efektívne inšpirácie môžeme nájsť v koncepcii z roku 1993.

Na vine sú diskriminujúce podmienky
Súčasný stav straty sebestačnosti a nedostatočnej výkonnosti spôsobili diskriminujúce poľnohospodárske politiky niektorých vlád Slovenska, ktoré výrazne zhoršili podmienky pre konkurencieschopnosť podnikania slovenských subjektov.
Extrémny postoj jednej z minulých liberálnych vlád SR sa prejavil v tvrdení, že „poľnohospodárstvo nepotrebujeme, lebo vo svete je prebytok ponuky potravín, a ak si ich nevyrobíme na Slovensku, tak ich dovezieme“.
Rovnako priam neuveriteľne vyznieva aj výrok pracovníka istej inštitúcie Európskej komisie z roku 2004, v čase nášho vstupu do EÚ, ktorý povedal: „Naordinovali sme vám podmienky, ktoré vás zložia na kolená, lebo k vám chceme vyvážať naše prebytky potravín. Keď budete na kolenách, potom vás lacno kúpime“.
Keby som nebol účastníkom prezentácie týchto názorov, ťažko by som uveril tomu, že odzneli a že sa podľa nich v priamo strede Európy na začiatku 21. storočia dokonca aj konalo. K tomu je možné doložiť konkrétne kroky našej diskriminácie v rámci SPP EÚ a úpadok, spôsobený sebadiskrimináciou a národnou poľnohospodárskou politikou.
Treba to neustále pripomínať, lebo rozhodnutia, vyvolávajúce úpadok, sa diali najmä v obdobiach pri našom vstupe do EÚ a pri reformách SPP EÚ. Súčasná reforma SPP EÚ má, žiaľ, tiež výrazne kampaňovitý charakter s rizikom prehĺbenia našej diskriminácie.
V podobe manifestu Päť omylov SPP EÚ som v roku 2007osobne prispel k eliminácii dominancie bruselskej administratívy pri tzv. Zdravotnej prehliadke SPP EÚ. Poznamenávam to preto, lebo chcem poukázať na to, že vždy sa dá niečo urobiť.

Hĺbka kolonizačných dopadov
Bohužiaľ, málo si uvedomujeme hĺbku kolonizačných dopadov na slovenské pôdohospodárstvo a ich dlhodobé pôsobenie. Nevieme a nesnažíme sa sústrediť sa na konštruktívne riešenie strategickej úlohy, akou je trvalo udržateľné pôdohospodárstvo s jeho produkčnou, ekologickou a sociálnou funkciou. Pôsobíme dojmom, že sa nevieme naučiť, ako si máme na Slovensku vládnuť.
Už si nemôžeme dovoliť ustupovať dvojitej podobe SPP EÚ, lebo pri našej najnižšej výkonnosti už nemáme kam ustúpiť.
Naše stanoviská musia byť principiálne. Naši partneri v EU sú zároveň našimi konkurentmi, a prostredníctvom väčšieho kapitálu sa presadzujú aj mocensky.
Skutočnosť, že podporujeme ekologizáciu pôdohospodárstva a prispôsobovanie sa k zmene klímy neznamená, že nevidíme riziká, vyplývajúce zo súčasného chaotického postupu. Sústreďme sa predovšetkým na prioritu slovenského pôdohospodárstva číslo jeden, teda na zvýšenie ekonomického výkonu.

Aktuálne opatrenia a námety
Pridávam aktuálne námety, ktoré by podporili zabezpečenie potravinovej sebestačnosti Slovenska:
– Prvoradou úlohou je dôsledná analýza doterajších koncepcií, prognóz a konkrétnych pozitív a rizikových vplyvov na sebestačnosť ako aj vyvodenie konštruktívnych záverov. Práve tak akceptovanie vyhovujúcich skúseností zo zahraničia a skúsenosti pozitívnych domácich vzorov.
– Neodkladne treba zosúladiť faktory, určujúce konkurencieschopnosť agrárneho trhového prostredia SR, na úroveň našich konkurentov. SR musí bezpodmienečne zlepšiť národné podpory pre agrárny rezort minimálne na úroveň svojich susedov.
– Spoločne so štátmi V4 a so spolupracujúcimi štátmi, presadzujúcimi odstránenie diskriminácie z SPP EÚ, sa treba principiálne zasadiť proti znevýhodneniu pri redukcii využívania hnojív a pesticídov ako aj všeobecne prijímaných lineárnych výpočtov a opatrení.
– Prioritne treba pomôcť revitalizovať produkciu komodít pod 85 percentnou mierou sebestačnosti. Ide najmä o potraviny živočíšneho pôvodu, o zeleninu, ovocie a zemiaky. Podmienkou splnenia národných kvantitatívnych a kvalitatívnych cieľov je modernizácia a dobudovanie chýbajúcich prvovýrobných a potravinárskych kapacít.
– Reštrukturalizáciu foriem podnikania robme v rozsahu, ktorý nenaruší výkonnosť tých podnikov, ktoré zabezpečujú výkonnosť trvalo udržateľným spôsobom. Naopak, motivujme ich k tomu, aby plnili aktualizované úlohy.
– Modernizácia potrebuje systematicky prenikať do všetkých oblastí pôdohospodárstva, vrátane precíznych technológii, digitalizácie a širokopásmového zabezpečenia.
– K rezortným prioritám patria veda a výskum; treba im venovať väčšiu pozornosť a podporu, porovnateľnú s okolitými štátmi.
– Novú pôdnu politiku si vyžaduje podpora zvýšenej ochrany pôdy a udržateľnej formy jej využívania.
– Veľmi dobré príklady z praxe treba oveľa efektívnejšie využívať pre poradenstvo, praktickú prípravu a pre spoluprácu s vedecko-výskumnou základňou cez overovací výskum pri špecializovaných ústavoch SAPV a ich odborových infocentrách.
– Prednostne a všetkými cestami treba investovať do ľudí. Máme výborné praktické príklady úspešného pôsobenia, hodné šírenia a spoločného konštituovania modernizačných centier.
– Naplno treba využiť potenciál všetkých finančných nástrojov, vrátane návratu k osvedčeným fondom.
– Spoluprácu obchodných partnerov pri odbyte a spracovaní poľnohospodárskych komodít je možné podstatne zefektívniť širším využívaním vzájomných dlhodobých obchodných zmlúv.
– Je potrebné naprávať súčasný spoločenský status pôdohospodárstva. Treba rozširovať odborné informácie, predstavovať pozitíva a vzory riešenia problémov. Treba podporiť pravidelné televízne vysielanie o trvalej udržateľnosti pôdohospodárstva.
– Do základných škôl treba opätovne vrátiť záhradky a minichovy zvierat.
– Študentov špecializovaných škôl a univerzít treba najmenej po dobu 6 mesiacov pripravovať aj brigádnickou formou počas celej dĺžky štúdia, a treba ich zamestnať v praktických výrobných profesiách.
– Osobitnú pozornosť si zasluhujú dobré zahraničné skúsenosti z mestského pôdohospodárstva, napríklad Spektrum Home, EIT, Table farm, projekt Okrasná záhrada z úžitkových rastlín, nekonvenčné pôdohospodárstvo a výroba potravín.
– Podporu na podobnej úrovni, aká sa dostáva malým farmám, sa oplatí venovať oživeniu záhradkárskych a drobnochovateľských aktivít, vrátane podpory predaja z dvora. Žiaduce je podporiť rozšírenie činností zväzov v týchto aktivitách na úroveň konzultačných a poradenských pracovísk.
– Agrárna diplomacia potrebuje rezortnú koordináciu na to, aby sa dosiahla plynulá informovanosť a spolupráca vo veciach spoločného záujmu. Napríklad pri formovaní aktuálnych stratégií, pri 14 radách EK a v postupoch pri ekoschémach. Potrebujeme sumárny prehľad zahraničných skúseností, vhodných na uplatnenie v našich podmienkach.
– Určite by nám mohli veľmi prospieť kvalifikované medzinárodné audity našich špecifických problémov ako aj zapájanie sa našich ľudí do medzinárodných inštitúcií, ktoré pripravujú návrhy aktuálnych postupov v rámci SPP EÚ.
– Máme konkrétne problémové oblasti, ale aj rozvojové projekty vedecko-technického rozvoja, pri ktorých môžeme efektívne spolupracovať. Napríklad so SRN pri transformácii družstiev, s Fínskom v lesnom hospodárstve, s Francúzskom v pôdnej politike, s USA pri potravinovej suverenite a pri poistných formách či pri kooperácii spracovateľov, s Poľskom pri formovaní konkurenčného prostredia, a s ďalšími krajinami pri mnohých ďalších témach.
Na mojej stránke www.peterbaco.sk navrhujem aj ďalšie riešenia, ktoré možno považovať za súčasť tejto diskusie.
ING. PETER BACO, PhD., Trenčín

Príspevok k tvorbe a príprave strategických dokumentov

Chceme, aby slovenské pôdohospodárstvo bolo konkurencieschopné a prosperujúce, a aby bolo v harmónii s prírodou. Je to podstata prosperity celej spoločnosti a aj znak kultúrnej spoločnosti.

Slovenská vláda pripravuje Koncepciu pôdohospodárstva SR, ktorá umožní potravinovú sebestačnosť Slovenska. Zároveň pripravuje slovenský návrh Stratégie novej Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) EÚ a s tým súvisiacich dokumentov. Novými prioritami SPP EÚ sa stávajú ekológia a klimatická zmena.
Na podiel človeka a pôdohospodárstva v týchto oblastiach existujú protichodné názory. Zhoda je len v tom, že bude treba pokračovať v skúmaní a v hodnotení týchto javov.
Pôdohospodárstvu sa pripisuje významná zodpovednosť za zmenu klímy, za zhoršenie biodiverzity a za nedostatočnú ochranu životného prostredia.
V intenciách novej SPP EÚ bude Európska komisia (EK) koordinovať a členské štáty budú vykonávať ekologizáciu poľnohospodárstva. Má sa tak naplniť litera a duch Parížskej dohody, Zelenej dohody, Stratégie z farmy na stôl, stratégie ohľadne biodiverzity a s tým súvisiacich národných priorít.
Štrnásť rád EK, zameraných na to, ako sa dá zlepšiť situácia v poľnohospodárstve na Slovensku a Zoznam možných poľnohospodárskych postupov pre ekoschémy, vypracovaný EK, si vyžadujú, aby sme priority a potreby definovali aj na národnej úrovni.
Slovensko sa konštruktívne zapája do prác, súvisiacich s prípravou Stratégie SPP EÚ po roku 2020. Podľa Programového vyhlásenia vlády SR je prioritou Slovenska zabezpečiť potravinovú sebestačnosť. Na to potrebujeme mať agrárnu politiku, stimulujúcu rast ekonomickej výkonnosti/ha tak, aby sme v tomto ukazovateli dosiahli aspoň priemer štátov EÚ, lebo v súčasnosti sa v ňom nachádzame na poslednom mieste medzi všetkými 27 členskými štátmi EÚ.
Trvalo udržateľné poľnohospodárstvo je „systém, ktorý je ekonomicky životaschopný, nepoškodzuje životné prostredie, je technologicky možný a sociálne akceptovateľný“. Zohľadňuje sociálne potreby farmárov a vidieckych komunít a nárok budúcich generácií na zdravú pôdu a na zdravé potraviny. Trvalo udržateľné poľnohospodárstvo je aktuálny pojem pre stav dostatočnej výživy obyvateľstva.
Znamená to, že v prípade nedostatočného zabezpečenia výživy obyvateľstva trvalá udržateľnosť prestáva platiť. Pre Slovensko z toho vyplýva jednoznačné riziko nezvládnutia trvalej udržateľnosti v dôsledku nízkej ekonomickej výkonnosti. Hospodársky nefunkčný systém nie je schopný plniť ani klimatické a environmentálne funkcie, nebude sociálne akceptovateľný a ani technologicky možný.
Identifikácia a eliminácia možných rizík a odbúravame bariér sú všeobecne považované za najefektívnejšiu cestu napredovania. Na nasledujúcich príkladoch uvidíme, že hodnotenia prírodných javov treba brať do úvahy komplexne. Inak namiesto príležitostí pre pokrok vznikajú nové riziká a bariéry. Z pokračujúceho skúmania sa očakávajú aj závery, znamenajúce nové riešenia. Nabáda to k obozretnosti, k trvalému sledovaniu diania a k praktickej prispôsobivosti.

Ekologický paradox
Pri ekologickom poľnohospodárstve je síce spotreba energie na 1 hektár menšia, ale pokles úrody je oveľa väčší. V konečnom dôsledku je uhlíková stopa pri ekologickej výrobe oproti konvenčnému poľnohospodárstvu 1,5 krát väčšia. Tvrdenie o opaku však pretrváva.
Vplyv prežúvavcov na zmenu klímy treba posudzovať komplexne. Poukazuje sa na metán, ktorý sa rozloží za niekoľko rokov, a redukciou stavov dobytka za posledných 30 rokov sme jeho množstvo podstatne znížili.
Je preukázané, že krava z intenzívneho chovu, kŕmená kvalitným krmivom, vypúšťa až o tretinu menej metánu ako „ekologická krava“, kŕmená krmivom z ekologickej lúky, s vysokým obsahom vlákniny.
Tvrdenie, podľa ktorého prežúvavce produkujú CO2, je násilné prekrúcanie faktu, pretože prežúvavce nevytvárajú CO2, ale uvoľňujú CO2, ktorý predtým prijali z atmosféry cez fotosyntézu rastliny. Ale by toto krmivo nezožral dobytok, tento CO2 by sa z neho vrátil späť do atmosféry pri rozklade organickej hmoty.
Vplyv skleníkových plynov na klímu je označovaný za fatálny faktor, ktorým môže ľudstvo spôsobiť úplné zničenie života na Zemi. Bez skleníkových plynov by bola Zem zmrznutá planéta s teplotou -18 °C.
Za posledných 150 rokov sa zvýšila teplota Zeme o 0,6 °C. Atmosféra je zložená zo 70 % – N, 21 % – O2 a ostatných plynov, vrátane skleníkových. CO2 je v atmosfére 0,03 %, metánu 0,00018 %.
Na skleníkovom efekte sa väčšinou podieľa CO2, štvrtinou halogén a šestinou metán. Najväčší skleníkový efekt má však vodná para, ktorej je v atmosfére do 4 %. Zadržuje teplo, vyžarované zo Zeme, a na druhej strane oblaky odrážajú slnečné lúče, čím znižujú teplotu planéty. Na jej množstvo v atmosfére nemá človek podstatný vplyv.
Pre život je rozhodujúci kolobeh uhlíka v rôznych formách. Uhlík je chemický prvok, ktorý tvorí základ všetkých organických zlúčenín, a tým aj všetkých organizmov. Je viazaný v rôznych formách v litosfére, v oceánoch, vo fosílnych palivách, v pôde, v atmosfére a v najmenšej miere v rastlinách.
Medzi jednotlivými formami dochádza k vzájomným cyklickým výmenám. Geochemický cyklus uhlíka je pomalý a závisí od biologického cyklu, ktorým prejde za asi 20 rokov. Biologický cyklus, prebiehajúci medzi biosférou a atmosférou, zahŕňa aj potravinový reťazec.
Základnou hnacou silou biologického cyklu uhlíka je fotosyntéza a dýchanie živých organizmov. Hnacou silou fotosyntézy je slnečná energia, a fotosyntéza je hnacou silou kolobehu kyslíka v prírode.
Rozkladom organickej hmoty sa získava akumulovaná slnečná energia, a CO2 sa vracia späť do atmosféry. Uvoľnená energia sa využíva pre živočíšnu produkciu, na výrobu potravín, na výrobu materiálov ako aj na výrobu biomasy a energie z metánu.

V čom spočívajú riziká?
Chýbajú nám kompletné dopadové štúdie a dôsledné komparácie finálnych kvantitatívnych aj kvalitatívnych parametrov ohľadne východísk a dopadov ekologického a konvenčného poľnohospodárstva.
Zníženie produkcie z ekologického poľnohospodárstva až o pätinu, súčasne so zhoršením efektívnosti až o desatinu, evokuje riziká s mnohými hospodárskymi následkami.
V prípade ekologizácie poľnohospodárstva podľa pripravovanej stratégie vzniká vážne riziko nesplnenia globálneho záväzku OSN, podľa ktorého treba do roku 2050 o polovicu zvýšiť produkciu potravín.
Zvýšený tlak na intenzifikáciu výroby potravín v iných častiach sveta, vyvolaný nižšou produkciou potravín v EÚ, a zhoršenie skleníkovej stopy redukciou lesov predstavujú nezanedbateľný záporný efekt zníženej produkcie v EÚ.
Pozitívne hodnotenie ekologizácie poľnohospodárstva vyspelými štátmi sa v podstate zakladá na potrebe vyriešiť ich problém, ktorý vyplýva z nadprodukcie potravín.
Zvýšenie zamestnanosti ako údajne pozitívny efekt v ekologickom poľnohospodárstve je otázne kvôli všeobecnému nezáujmu o tieto profesie.
Nepresvedčivo je vyargumentovaná a zároveň je aj preceňovaná značka BIO potravín pre zdravú výživu na úkor zdravého životného štýlu a obsahu stravy.
Zníženie spotreby červeného mäsa o polovicu, ktoré sa plánuje presadiť pri ekologizácii pôdohospodárstva, nie je globálne a ani organizačne realizovateľné, a kvôli plánovanej administratívnej záťaži nie je sociálne spravodlivým spôsobom ani predstaviteľné.
Neselektívny tlak na reštrikcie konvenčného poľnohospodárstva viac poškodí štáty už dnes produkujúce nižšiu skleníkovú stopu, vrátane SR.
Odborná diskusia a informačná kampaň o celom komplexe faktorov ekológie a zmeny klímy je nedostatočná. Nemali by sme dopustiť, aby sme v poľnohospodárstve dopadli podobne ako v lesníctve, keď nám lykožrút pod ochranou „expertov“ ničí ihličnaté lesy.
Očakávanie veľkých zmien na vidieku a záujem ľudí sťahovať sa na vidiek, ktorý plní environmentálne funkcie pre trávenie voľného času, narastá. Niektorí ľudia chcú však vidiek bez vidieka. Vadí im trochu blata, zápach hospodárskych zvierat, ruch počas sezónnych prác. Je im ľahostajný záber pôdy, urýchľovanie odtoku vody z ekologických lúk. Otvoreným problémom zostáva zosúladenie mentality nových vidiečanov s tradičnou vidieckou kultúrou.

Ing. PETER BACO, PhD., Trenčín
Vplyv skleníkových plynov na klímu je označovaný za fatálny faktor, ktorým môže ľudstvo spôsobiť úplné zničenie života na Zemi.

Facebook
Twitter
LinkedIn
Email

Súvisiace články


Warning: Undefined array key "include-or-exclude" in /data/b/a/ba9c94ca-922b-49b2-8630-6e324637e7b2/peterbaco.sk/web/wp-content/plugins/jquery-archive-list-widget/classes/class-jq-archive-list-widget.php on line 398

Warning: Undefined array key "include-or-exclude" in /data/b/a/ba9c94ca-922b-49b2-8630-6e324637e7b2/peterbaco.sk/web/wp-content/plugins/jquery-archive-list-widget/classes/class-jq-archive-list-widget.php on line 401

Warning: Undefined array key "ex_sym" in /data/b/a/ba9c94ca-922b-49b2-8630-6e324637e7b2/peterbaco.sk/web/wp-content/plugins/jquery-archive-list-widget/classes/class-js-archive-list-settings.php on line 54

Warning: Undefined array key "con_sym" in /data/b/a/ba9c94ca-922b-49b2-8630-6e324637e7b2/peterbaco.sk/web/wp-content/plugins/jquery-archive-list-widget/classes/class-js-archive-list-settings.php on line 58
Archív článkov