Veľká Lomnica, 10. 10. 2008
Konferencia: „REGIONÁLNE DISPARITY V PODNIKATEĽSKOM PROSTREDÍ A KOMUNÁLNYCH SLUŽBÁCH“
SLOVENSKÁ AKADÉMIA PÔDOHOSPODÁRSKYCH VIED, Odbor ekonomiky a manažmentu
VYSOKÁ ŠKOLA EKONÓMIE A MANAŽMENTU VEREJNEJ SPRÁVY BRATISLAVA
ALMAMER – WYZSZA SZKOLA EKONOMICZNA WARSZAVA
INFORMA – Informačná a sprostredkovateľská kancelária Nitra
Prednáška: TENDENCIE ĎALŠIEHO VÝVOJA PÔDOHOSPODÁRSTVA EÚ
Ing. Peter Baco, PhD. Poslanec Európskeho Parlamentu
Úvodné poznámky:
– Ďalší vývoj pôdohospodárstva Európskej únie je otvorený.
– Liberalizácia obchodu zosilní tlak na zefektívňovanie výroby.
– V súčasnosti prebiehajú na rôznych úrovniach intenzívne diskusie o reformách SPP (X.-XI.2008)
– Plánovacie dokumenty o dlhodobom vývoji pôdohospodárstva EÚ neexistujú (schválené orgánmi EÚ).
Kľúčové informácie pre prednášku – štruktúra prednášky:
A/ Stav budúcnosti ( – Projekt tisícročia Svetovej federácie združení OSN) – globálne trendy
B/ Scenár 2020 (súkromná variantná štúdia o vývoji poľnohospodárstva EÚ)
C/ Stanoviská, štúdie a prezentácie VÚEPP, Rada EÚ, EK, FAO, OSN, OECD k budúcnosti SPP
A/ Stav budúcnosti
SOFI (State of the Future index) Od roku 1996 sa tu každoročne hodnotí pokrok v riešení
15 kľúčových globálnych výziev Výsledok za rok 2007
– klimatické podmienky Kde vyhrávame:
– voda – Dĺžka života
– vyváženosť rastu so zdrojmi – Detská úmrtnosť
(sem patrí pôdohospodárstvo a výživa ľudstva) – Gramotnosť
– demokratizácia režimov – HDP/hlava
– informatizácia – Konflikty
– bohatstvo a chudoba – Užívatelia internetu
– hrozba chorôb
– inštitucionálne zmeny
– riziko konfliktov
– status žien Kde prehrávame:
– globálne podnikanie – CO2 emisie
– energetika – Terorizmus
– veda a technika – Korupcia
– etika – Globálne otepľovanie
– Účasť voličov
– Nezamestnanosť
A/ Stav budúcnosti – rast a zdroje
Populácia, miera rastu HDP a HDP na obyvateľa ročne (2005-2020) Graf s4
– Svetová ekonomika narástla v r. 2006 o 5,4%. Pri populačnom raste 1,1% bol teda priemerný rast ekonomiky na obyvateľa 4,3%. Disparita medzi chudobnými a bohatými sa však zväčšuje. Najchudobnejšia polovica svetovej populácie sa podieľa len 1% na svetovom bohatstve a naopak, polovicu svetového bohatstva vlastní 2% ľudí. Polovica ľudí žije v mestách a v r. 2050 to môžu byť 2/3. Tretina z nich žije v slamoch.
– Programy FAO znižovania hladu vo svete sa dnes neplnia pre chudobu – najväčší problém.
– Do roku 2030 sa zvýši potreba potravín o polovicu a do roku 2050 dvojnásobne.
– Poľnohospodárstvo by potrebovalo o 60% viacej vody a zastaviť úbytok a degradáciu pôdy (znižuje výnosy o 13%).
– Svetová populácia dosiahne v roku 2050 až 9,5 mld. obyvateľov, ale mení sa z vysoko úmrtnej a z vysoko plodnej na nízko úmrtnú a nízko plodnú.
– Globálne populačné teritoriálne úvahu sú rozdielne. V Japonsku z dnešného 43r. priemerného veku sa v r. 2050 predpokladá 55 ročný priemer, v Afrike pod 20 rokov. Číňanov, starších ako 60 rokov bude v roku 2050 až 438 mil. oproti 144 mil. dnes.
– Imigrácia ovplyvní celkový hodnotový systém regiónov.
Ciele
• pokles počtu hladujúcich na polovicu,
• pokles rastu populácie z 80 na 30 ml/rok,
• zníženie detskej úmrtnosti na polovicu
• zharmonizovanie dlhovekosti s ekonomikou.
– Riešenia sa ukazujú – lepší manažment pôdy a manažment vody, genetické inžinierstvo, suchu odolné rastliny, geneticky modifikované potraviny, tkaninové kultúry, kmeňové bunky pre produkciu mäsa bez zvierat, aqua kultúra, poľnohospodárstvo z morskej vody.
B/ Scenár 2020 – Hybné sily budúceho vývoja poľnohospodárstva EÚ
– variantná štúdia o poľnohospodárstve a vidieckom svete EÚ od autorom z Európskeho centra ochrany prírody, Landbouw – Enonosnisel Institut, Leibniz – Centrum Fr Agralandsschaftsforschung e., Leibniz – Institut fur Länderkunde e. a Central Europan Univerzity. – Štúdia je poznačená preferenciou záujmov EÚ-15, najmä v dôsledku absencie reprezentácie NČŠ na tejto práci.
STRANA DOPYTU |
Čo sa pravdepodobne stane |
Rast populácie |
Klesajúce miery rastu na 1% za rok |
Celosvetovo |
9,5 mld do roku 2050 |
Európa |
Pokles populácie v Európe |
Makroekomonický rast |
Konštantné miery rastu produktivity |
Celosvetovo |
Nárast v mierach rastu produktivity v dôsledku: Naštarovania ICT dávok na produktivitu |
Vzostup vo FDI na LDC |
|
Európa |
Implementácia Lisabonskej stratégie/nárast investícií do RaD, liberálnejšie pracovné trhy), najmä žien |
Preferencie spotrebiteľov |
Vývoj v spotrebe mäsa, najmä v krajinách ako Čína |
Celosvetovo |
Obavy spotrebiteľov ohľadne bezpečnosti potravín |
Rozsah zmiernenia chudoby |
|
Európa |
Vývoj organického trhu: medzera na trhu? Redukcia/posun v spotrebe mäsa Rozvoj etických a cielených produktov |
Dôsledok spotrebiteľských kampaní (obezita) |
|
Postoj smerom GMO |
STRANA PONUKY |
Čo sa pravdepodobne stane |
Agrotechnológia Celosvetovo |
Nová zelená revolúcia cez GMO |
Európa |
Budúce zmeny v elgislatíve životného prostredia |
Budúce zmeny v podpore poľnohospodárstva |
|
Prijatie nových technológií, napr. GMO |
|
Enviromentálne podmienky Celosvetovo |
Hlavné udalosti týkajúce sa zmeny klímy sa môžu vyskytovať i pri väčších magnitúdac, s nepredvídateľnými dôsledkami na poľnohospodársku produkciu. |
Európa |
Hlavné klimatické zmeny môžu pokračovať Opúšťanie pôdy sa môže dramaticky zvýšiť kvôli demografickým zmenám vo vidieckych oblastiach. |
Svetové trhy Ceny na nových trhoch |
Prispôsobenie modelu spotreby mäsa rozvojových krajín na úrovne spotreby v rozvinutých krajinách |
Schopnosť Číny sa sama uživiť oproti možnosti že sa stane závislou na svetových trhoch |
|
WTO a iné medzinárodné dohody |
Výsledok súčasných a budúcich WTO jednaní |
Ochota ratifikovať medzináredné dohody o normách výrobku |
B/Scenár 2020 – Hlavné faktory, ktoré ovplyvnia zmeny vo vidieckom priestore sú:
– Meniace sa demografické modely na vidieku
– vývoj poľnohospodárskych technológií
– zmeny poľnohospodárskych trhov
– vzrastajúci význam prírodných a sociálnych obmedzení hospodárenia na pôde
Svetové trhy a miestne výrobné náklady určia, čo je ekonomicky realizovateľné v EÚ a nasmerujú poľnohospodársku produkciu do tých geografických lokalít sveta, ktoré poskytujú farmárom udržateľné živobytie alebo najväčší zisk z investícii do agropriemyselných podnikov.
Prognózy súvisiace s politikami
Prognózy |
SPP (Spoločná poľnohospodárska politika) |
||
Trhové politiky |
Priame platby |
Politika rozvoja vidieka |
|
Základná línia |
Rovnovážne trhy, t. j. udržiavanie zásob na úrovni 1 až 2% spotreby: intervenčné/dotované ceny/ |
Finančná disciplína a 25% stlmenie |
Berúc do úvahy nové finančné perspektívy |
Regionalizácia |
Existujúca SPP |
Finančná disciplína a 5% stlmenie |
Významný nárast vo financovaní rozvoja vidieka z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka |
Liberalizácia |
Žiadne interné podporné politiky |
Zrušenie priamych poľnohospodárskych platieb |
Pokles vo financovaní všetkých EAFRD osi |
Odvetvová štruktúra ekonomiky v EÚ – 25 v r. 2005 a v r. 2020 v %.
Tabulka farebná s7
Podiel sektorov poľnohospodárstva a spracovania potravín v EÚ – 15 a EÚ – 10 v hrubej pridanej hodnote, 2005 a 2020 v %. Tabulka farebná S7
B/ Scenár 2020 – Štrukturálne zmeny
– Klesajúci podiel poľnohospodárstva a potravinárstva na HDP
– Klesajúci počet ľudí zamestnaných v poľnohospodárstve, v absolútnom aj relatívnom vyjadrení,
– Znižovanie počtu fariem o štvrtinu, 2% EÚ15 – 4% EÚ 10
– Zvyšovanie produktivity na hektár a poľnohospodársku pracovnú jednotku, nárast priemerného príjmu,
– Výsledkom rastu diverzifikácie fariem bude vyšší počet pracovníkov fariem „na čiastočný pracovný úväzok“.
Väčšina vidieckych oblastí je viac ovplyvnená mestskými než vidieckymi aktivitami a tieto sa čoraz viac odkláňajú od poľnohospodárstva. Do vidieckych sídiel v blízkosti metropol sa šíri urbanizácia, a sektor služieb tu predstavuje hlavnú ekonomickú silu s dobre rozvinutou dopravnou a telekomunikačnou infraštruktúrou
Poľnohospodársky príjem na krajinu, 2020 v porovnaní so scenárom základnej línie v percentách. Tabuľka farebná S8
B/ Scenár 2020 – Kľúčové trendy do roku 2020
– Klimatické zmeny by mali významne ovplyvniť spôsoby obrábania pôdy. Očakáva sa, že sa situácia v rastlinnej a živočíšnej výrobe zlepší – aspoň v severnej Európe.
– Zvýšený podiel na poľnohospodárskom obchode sa očakáva medzi rozvojovými krajinami – tzv. obchod „Juh-juh“ , než medzi rozvojovými a rozvinutými.
– Rastúca segmentácia trhu EÚ kvôli zvyšujúcim sa dopravným nákladom, bude naďalej stimulovaná pokračujúcou liberalizáciou obchodu a rozširovaním únie.
– Miera rastu rastlinnej produkcie bude vyššia v krajinách EÚ -10 než v krajinách EÚ 15. Zvyšujúci sa dopyt po kvalitných živočíšnych produktoch spôsobí, že miera rastu živočíšnej výroby v EÚ-15 sa takmer zdvojnásobí oproti EÚ-10.
Nominálne ceny výrobcov za poľnohospodárske a potravinové výrobky v EÚ za rôznych scenárov, základná línia v r. 2020 = 100
_________________________________________________________________
Zákl. línia Regionalizácia Liberalizácia
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Pšenica obyčajná 100 100,2 98,8
Jačmeň 100 100,4 93
Repkové semeno 100 100,0 99,9
Hovädzie 100 106,5 65,5
Bravčové mäso 100 106,6 98,1
Jahňacina 100 108,9 74,5
Hydina 100 111,7 74,6
Mlieko 100 109,8 93,7
Maslo 100 107,2 77,5
SMP 100 109,7 79,5
Syr 100 104,1 78,5
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
B/ Scenár 2020 Kľúčové trendy do roku 2020 – pokračovanie
– Napriek tomu, že produkcia obilnín sa rozširuje, požiadavky na výmeru sa znižujú vďaka rastu produktivity, v dôsledku čoho klesajú ceny, znižuje sa hodnota pôdy a znižujú sa náklady na krmivo v živočíšnej výrobe.
– Živočíšna výroba prejde dôležitou reštrukturalizáciou, s koncentráciou na výrobu mlieka, hydiny a bravčového mäsa. Zmena v preferenciách spotrebiteľa bude viesť k poklesu výroby hovädzieho mäsa naďalej podporovanej faktormi trhu.
– Zvyšujúca sa produktivita pri výrobe mlieka posilní znižovanie stavu stád dobytka, a to sa bude odrážať v znižovaní produkcie krmív. Vzrastie produkcia a spotreba potravinových komodít s vyššou pridanou hodnotou, takých ako sú syry.
– Politická podpora biopalív bude viesť k zmene vo výrobe olejnín smerom k priemyselnej kvalite v porovnaní s kvalitou spojenou s konzumáciou potravín. Výmera olejnín by sa mala zvýšiť v súvislosti so zvýšením výroby biopalív.
C/ Scenár 2020 – Riziká
– Hoci je možné tejto ojedinelej Štúdii mnohé vyčítať je dobré, že existuje. EK ju ale nevyužíva.
– EÚ nemá ucelené prognózy do rokov 2030 – 2050. V horizonte 2015 – 2020 Štúdia preto nedostatočne reaguje na globálny nárast spotreby potravín o 50% a 100%.
– Štúdia pasívne konštatuje znižovanie hospodárskeho významu sektora. Poľnohospodárstvo, služby a súvisiace odvetvia EÚ ale majú 13%, (najväčší) podiel na HDP a sú najväčší zamestnávateľ v EÚ. Poľnohospodárstvo je nedeliteľný komplex, vrátane služieb a medzisektorových vzťahov. Multifunkčnosť poľnohospodárstva je v spoločnosti jedinečná a nezastupiteľná. Poľnohospodárstvo je cieľom a nie prostriedkom vidieckej politiky.
– Štúdia sa nezaoberá s motiváciou výrobcov potravín. Počítať s automatickým, efektívnym správaním sa farmára je prehnané. Najmä do roku 2020 sa ukazuje potreba cielenej motivácie na znižovanie cien a zvyšovanie celkovej globálnej konkurencieschopnosti.
– Nedocenenie role NČŠ. Poľnohospodárstvo NČŠ, Poľsko a Slovensko, Maďarsko, Česko sa svojou štruktúrou poľnohospodárstva veľmi odlišujú. V štúdii sa konštatuje diskriminácia v priamych platbách, ale zároveň sa počíta s prehlbovaním rozdielov západ ako finalizátor potravín, východ ako producent surovín. Neobjavuje sa tu ani pokus ako je možné s využitím rezerv poľnohospodárstva NČŠ riešiť problém ich úpadku, rozvoja pôdohospodárstva EÚ smerom ku globálnym výzvam.
– V záveroch scenára sa konštatuje nedostatok času, údajov, kapacít a prostriedkov pre kvalifikované závery a úplný nedostatok údajov zdola (NČŠ!). Potvrdenie nemerateľnosti multifunkčnosti a vzťahu medzi poľnohospodárstvom a rozvojom vidieka podľa autorov taktiež znečisťuje použiteľnosť štúdie.
– Budúci vývoj poľnohospodárstva EÚ je nejasný. EÚ nemá dlhodobé prognózy vývoja. Sporadické štúdie ako Scenár 2020, ktoré EK poskytuje sú predovšetkým potvrdením chaosu v tejto oblasti.
– Ak má byť SPP perspektívna potrebuje líderstvo EÚ. Líder je len ten, kto má vízie
Prehľad stanovísk k budúcemu vývoju SPP
Konzervatívne – najmä Francúzsko
– Odstrániť britský rabat
ÖÖ – SPP má plniť ciele:
• Potravinová bezpečnosť
• Rovnováha na svetových agrárnych trhoch
• Čeliť dôsledkom klimatickej zmeny
• Rovnomerný rozvoj regiónov
Ö– Zaviesť systém riadenia kríz založený na verejnom aj súkromnom poistení
– Umožniť, aby sa zdroje v rámci čl. 69 mohli preskupovať medzi sektormi
Ö– Zvýšiť kontrolu dovážaných produktov, aby spĺňali rovnaké normy ako produkty EÚ
ÖÖ– Začať debatu o budúcnosti SPP
– Neznížiť poľnohospodársky rozpočet po roku 2013
– Nepotrebujeme novú reformu, ale stabilitu
– Treba zachovať platby I. piliera, lebo je to kompenzácia farmárov za kvalitu, hygienické, environmentálne a zdravotné požiadavky
ÖÖ– Treba zachovať fakultatívne intervencie a tvorbu zásob
Ö – Cieľ II. piliera: zachovať čo najviac zárobkovo činných osôb na vidieku
– Treba sa vrátiť k podpore trhovej ceny
Ö – Podporovať rast produkcie kvôli zabezpečeniu potravinovej bezpečnosti
Liberálne – najmä Veľká Británia
– Znížiť výdavky rozpočtu EÚ
– Postupne odstraňovať priame platby a trhové opatrenia
Ö– Posilniť výdavky na rozvoj vidieka (klimatická zmena)
Ö– Posilniť kompenzáciu za environmentálne prínosy nezaplatené trhom
– Najlepší nástroj na zaručenie potravinovej bezpečnosti je voľný trh.
ÖÖ– Štrukturálne fondy zamerať na chudobné krajiny, na úkor bohatých
– Krízy si musia riešiť roľníci sami súkromnými, vzájomnými fondmi
ÖÖ– Treba zabrániť porušovaniu pravidiel voľnej súťaže medzi ČŠ
– Európska únia, ako najväčší vývozca agropotravinárskych produktov má záujem na odstránení prekážok obchodu, aby získala trhy
– EÚ sa nemôže vrátiť k politike podpory trhovej ceny – veľkí takto dostávajú viac ako malí
– Podstatné je, že priame platby znižujú konkurencieschopnosť Európy, lebo zvyšujú ceny pôdy
– Cross compliance nevyhovuje kritériu cielenosti.
Ö – Politiky budúcnosti budú cielené – od decoupling k targettingu
– Podporu dôchodku treba celkom zrušiť a nahradiť cielenými platbami za konkrétne výkony vo verejnom záujme.
Ö– Treba zvýšiť výdavky na poľnohospodársky výskum a šľachtenie
Ö – Potravinový problém rozvojových krajín sa vyrieši, ak sa zvýšia výdavky na podporu ich technologického rozvoja v poľnohospodárstve
Záverečné poznámky
– Vzhľadom na prebiehajúcu diskusiu o budúcom vývoji pôdohospodárstva EÚ a osobitne o SPP som označil (zvýraznil) tie stanoviská, ktoré naznačujú trendy presadzované SR.
– Prechod podpôr na cielené platby je pozitívne stanovisko. Princíp cielenosti však treba uplatniť nielen pre výkony vo verejnom záujme (pochybne zmerateľné), ale predovšetkým cielene treba podporovať opatrenia smerujúce k znižovaniu cien a k rastu celkovej globálnej konkurencieschopnosti (to je problém SPP).
– Stanovisko o potrebe začať debatu o budúcnosti SPP je potešiteľné. Budúcnosť SPP po roku 2013 sa však nesmie prioritne diskutovať ako strednodobý rozpočtový problém. Najskôr sa musia spracovať prognózy vývoja poľnohospodárstva EÚ do roku 2030 a 2050. Takéto chýbajú a EÚ by sa preto mala pridať do Miléniového projektu OSN.
– Globálna požiadavka do roku 2050 je jasná – efektívna intenzifikácia.
– Liberálne stanovisko, kde veľkí budú dostávať viac ako malí pri podpore trhovej ceny je nepríslušné.Budú dostávať viac aj pri iných formách cielených podpôr. Akákoľvek diskriminácia podnikania podľa veľkosti je neprípustným zásahom do súťaže medzi formami podnikania. Tento problém je zásadný aj pri zdravotnej prehliadke, lebo znamená de facto trestanie tých, ktorí vyhrali v konkurencii, rastú a sú väčší a globálne konkurencieschopnejší.
– Čo je globálne pre Európu a Slovensko najdôležitejšie je odstránenie neokoloniálneho charakteru SPP z prístupových zmlúv (historický princíp). Diskriminujúci nápočet nárokov na podpory pre poľnohospodárstvo v NČŠ a päť percentné navyšovanie týchto podpôr majú pre NČŠ znižujúci dopad. NČŠ musia trvať jednotne na tom, aby sa objem všetkých nástrojov SPP (aj štátna pomoc) uplatňovali vo všetkých štátoch EÚ rovnako – na jednotku plochy.
– Ako môžu upadajúci farmári NČŠ počúvať, že EÚ poskytne rozvojovým krajinám pomoc 1 mld. EUR zo zdrojov SPP, ktoré v EÚ poľnohospodári nepotrebujú. Miliardu eura a iné nepoužité zdroje SPP treba presunúť do I. rozvojovej osi rozvoja vidieka NČŠ. Týmto by sa aspoň čiastočne zmiernila diskriminácia NČŠ a bol by to signál, že EÚ – 15 je schopná zvyšovať svoju konkurencieschopnosť a bude sa koncentrovať na využitie agrárneho potenciálu aj v NČŠ. Predovšetkým štáty V – 4, a Rumunsko, Bulharsko a ďalší by mali v tomto smere neodkladne konať.
– ČR, ako jedna z dotknutých krajín touto diskrimináciou, ako predsedajúca krajina v Rade EÚ, by mohla v tomto smere zohrať významnú rolu. Konzervatívne aj liberálne stanoviská k budúcnosti SPP takúto možnosť naznačujú.