Je mi ľúto, že som musel ospravedlniť svoju neúčasť na tomto úspešnom podujatí. Považujem za potrebné poukázať na aktuálny paradox vidieka Slovenska. Slovensko je totiž výnimočná krajina s opačnou tendenciou ako väčšina sveta v osídľovaní vidieckych oblastí. Celosvetovo ľudia utekajú z vidieka do miest. Na Slovenskom vidieku narástol počet novo prisťahovalcov o 240 tisíc ľudí a v mestách klesol počet o 160 tisíc obyvateľov. Svedčí to o tom, že veľkovýrobné, racionálne a efektívne formy hospodárenia sú skôr pozitívny, ako negatívny faktor atraktívnosti vidieka pre dnešných aj budúcich vidiečanov. Je to najsilnejší argument, že novo prisťahovalcom nechýbajú v intraviláne malé farmy a „susedia s 20 prasnicami“ pod oknami spálne v obytnom dome“, s vôňami, so zvukovými a ďalšími efektmi. Chcú žiť v prírode, pokoji a životným štýlom blízkym prímestským podmienkam. Nasilu ich tam predsa nikto nesťahoval. Realita teda nepotvrdzuje, oficiálne v SPP deklarovanú, potrebu transformovať veľké moderné farmy na malo podnikateľské samostatné podniky, údajne jedine schopné zabezpečovať potreby vidieka.
Znamená to, že pre vidiek s veľkými farmami treba rovnako ako s malými farmami poskytovať výchovné, vzdelávacie a iné stabilizačné služby, predovšetkým pre mladých ľudí v rezorte. Súčasný proces generačnej výmeny v rezorte totiž jasne ukazuje, že nezvládame tento proces a vyrábame si v krátkom čase ťažko riešiteľný problém. Navrhujem preto opakovane zachovajme moderné, produktívne podniky a pozitívne ich motivujme v adaptácii na aktuálne požiadavky trvalo udržateľného rozvoja vidieka. S plnou podporou mladých farmárov na veľkých aj na malých farmách.
Vidiecka turistika je jednou z významných rozvojových oblastí vo vidieckej politike a postoj Vás – účastníkov dnešného podujatia bude námetom pre využitie skutočnej migrácie medzi vidieckymi a mestskými oblasťami SR na potrebné úpravy a pri doterajších prístupoch k hodnoteniu skutočnej motivácie sťahovania občanov SR na vidiek. Samozrejme, že k tomu bude treba aj efektívnu súčinnosť ďalších zainteresovaných rezortov s rezortom pôdohospodárstva. V tejto fáze konštituovania Programového vyhlásenia novej vlády je teda jedinečná šanca aktualizovať agrárnu politiku SR s rešpektom na tento záujem o slovenský „ pestro štruktúrovaný farmársky vidiek“ , s jeho prednosťami trvalo udržateľného rozvoja vidieka a s perspektívou personálnej stabilizácie. Nemôžeme túto jedinečnú príležitosť nevyužiť. Ide tiež o potrebnú podporu, dnes slabého vidieckeho a pôdohospodárskeho povedomia Slovákov.
Peter Baco