Revitalizácia pôdohospodárstva Slovenska
Trvalo udržateľný rozvoj
Koncepčné dokumenty na svetovej, európskej a slovenskej úrovni dotýkajúce sa pôdohospodárstva zdôrazňujú potrebu nápravy problémov nahromadených v ekológii trvalo udržateľným spôsobom. Trvalá udržateľnosť znamená rovnováhu medzi hospodárskymi, sociálnymi a ekonomickými záujmami. Zo sociálneho hľadiska sa stále naliehavejšie žiada riešiť narastajúci celosvetový problém príjmovej nerovnosti medzi jednotlivými skupinami obyvateľstva. Prudký globálny hospodársky rast spôsobený historicky najväčším rastom spotreby v posledných desaťročiach spôsobil prekročenie miery environmentálnej udržateľnosti. EU je zaviazaná medzinárodnými zmluvami vykonať dostatočné opatrenia pre ekologizáciu. Spoločná poľnohospodárska politika EU posilňuje ekológiu v zmysle Zelenej dohody. Harmonizovanie protichodných sociálnych záujmov a záujmov ekonomiky a ekológie nie je vôbec jednoduché. Ukazujú to aj rozdielne prístupy USA a EU, lídrov globálneho trhu s potravinami. Deklarujú rovnaké ciele, nasýtiť rastúcu populáciu, zabezpečiť dostatok potravín, ochrániť prírodné zdroje. Líšia sa v spôsoboch ich dosiahnutia.
V USA vychádzajú z toho, že bez dôsledného využívania moderných biotechnológií nemôžeme dosiahnuť ciele Zelenej dohody ani zabrániť narastajúcemu hladu vo svete. Poukazujú na to, že opozícia proti biotechnológiám prerastá do ideologickej opozície, teda z odbornej sféry do politiky. Program inovácie v poľnohospodárstve USA má za cieľ zvýšiť produkciu o 40 %, pri súčasnom znížení environmentálnej stopy na polovicu do roku 2050. Aj SR potrebuje významne zvýšiť výkon, popri znížení environmentálnej stopy. Program inovácií, ktorý realizuje USA, si zasluhuje našu pozornosť nielen ako zdroj myšlienok, ale ako konkrétne námety na spoluprácu. SR má vo veľkosti fariem, v aplikovaných technológiách, v systéme organizácie poľnohospodárstva a riadenia, podobné podmienky aké sú v USA.
Na viaceré závažné problémy ekologizácie prebieha ešte globálna diskusia, ale EU už prijala definitívne závery a záväzné opatrenia bez vedeckých zdôvodnení dopadových štúdií. Napríklad jednostranné preferovanie, až glorifikácia, malých hospodárstiev. Najväčší problém malých fariem je však nezáujem a neochota novej, mladej generácie prevziať zodpovednosť za hospodárenie v tomto modeli. Treba vziať do úvahy tiež fakt, že vidiek sa stáva oblasťou, kde si mešťania chcú v pohodlí užívať prírodu a vadia im vidiecke poľnohospodárske činnosti. Ťažko sa nájde na dedine obyvateľ, ktorý bude súhlasiť s tým, aby napríklad jeho sused choval 50 svíň v susednom dvore. Otvorených a sporných otázok o súčasnej a budúcej podobe vidieka stále pribúda… Realita na Slovensku s veľkými firmami hospodáriacimi na pôde poukazuje na možnú atraktivitu veľkofarmárskeho typu vidieka. V SR sa presťahovalo na vidiek 200 tisíc obyvateľov a za to isté obdobie ubudlo v mestách 160 tisíc obyvateľov.
Ekologizácia EU
Program EU preferuje dostatok potravín s dôrazom na zachovanie schopnosti produkovať potraviny aj v budúcnosti. EU obhajuje princíp predbežnej opatrnosti vo vzťahu k biotechnológiám. Kampaňovitý prístup k problematike ekologizácie v EU je predmetom často oprávnenej kritiky. Podľa predbežných dopadových štúdií však môže spôsobiť zníženie produkcie až o 20 %, pri súčasnom znížení efektívnosti o 10 %. Jeden z dôvodov, prečo terajší prístup podporujú je zbaviť sa nadprodukcie. EU však týmto ohrozuje záväzky OSN zvýšiť celosvetovú produkciu potravín do roku 2050 o polovicu. Globálne OSN vykazuje neplnenie záväzkov znižovať hlad vo svete a vo svojich prognózach priznáva obavy z významného nárastu počtu hladujúcich obyvateľov zemegule. Zvýšený tlak na rast produkcie potravín v iných častiach sveta, vyvolá zhoršenie skleníkovej stopy znížením výmery lesov pre pestovanie poľných plodín.
Významná časť autorít v tejto problematike má konkrétne argumenty spochybňujúce prístup EK v ekologizácii pôdohospodárstva EU. Pri ekologickom hospodárení je spotreba energie na jeden hektár síce menšia, ale pokles úrody je väčší. V konečnom dôsledku je ekologická stopa uhlíka pri ekologickej výrobe oproti konvenčnému poľnohospodárstvu 1,5 krát väčšia. Tvrdenie o opaku však pretrváva. Disponibilné fakty tiež vyvracajú názory o pôdohospodárstve, ako o rozhodujúcom znečisťovateľovi ovzdušia. Predsa rastliny viažu uhlík v procese fotosyntézy do organickej hmoty, teda čistia ovzdušie.
Intenzívne rozširovaná, akože pravda, že prežúvavce produkujú CO2, je prekrúcanie faktu, lebo prežúvavce nevytvárajú CO2, ale uvoľňujú CO2 z krmiva, ktorý predtým prijali cez fotosyntézu tieto rastliny z atmosféry. Inak by sa CO2 vrátil tiež späť do atmosféry pri rozklade organickej hmoty rastlín. Nedostatočne transparentné sú informácie o tom, že na skleníkovom efekte má najväčší podiel vodná para. Na jej množstvo v atmosfére nemá človek podstatný vplyv.
Zavádzajúce a nekompletné informácie, chýbajúce dopadové štúdie porovnávajúce ekologické a konvenčné hospodárstvo, vyvolávajú neistoty a nestabilitu cieľov a nástrojov súčasného riešenia ekologizácie. V EP tiež silnie opozičný hlas európskych farmárov voči vyhranenej pozícii EK, pri uplatňovaní Stratégie F2F /Z farmy na vidličku/. Máme aj nedobré skúsenosti s kampaňami SPP. Na predpokladané zmeny v stratégiách, cieľoch a nástrojoch súčasnej ekologizácie je treba pripravovať národnú alternatívu.
Nová SPP na Slovensku
Neselektívny tlak na reštrikcie komerčného poľnohospodárstva v EU, paradoxne, poškodzuje viac štáty produkujúce už dnes nižšiu skleníkovú stopu, vrátane SR. / Nižšie stavy hospodárskych zvierat, nižšie používanie agrochemikálií a umelých hnojív, nižšie používanie antibiotík a menšie uplatnenie prvkov s vysokou biodiverzitou/. Súvisí to bezprostredne s najnižším ekonomickým výkonom na hektár pôdy v SR oproti priemeru členských štátov EU. Zvýšiť ekonomickú výkonnosť poľnohospodárstva a potravinárstva Slovenska aspoň na úroveň priemeru štátov EU znamená zdvojnásobiť pracujúci kapitál v týchto odvetviach. Táto objektívna úloha je veľmi náročná pri uprednostňovaní podpory ekológie v súčasných stratégiách EU. Najmä v súčasných krízových finančných podmienkach SR je nereálne očakávať dostatočné riešenie priamou zvýšenou finančnou podporou zo štátneho rozpočtu. Pozitívne skúsenosti z použitia viacerých finančných nástrojov poskytujúcich multiplikačný efekt z pred tridsiatich rokov, sú reálna cesta na potrebné investovanie v agrokomplexe aj dnes. Úspešné zvýšenie ekonomického výkonu súčasne s ekologickými opatreniami vyžaduje funkčnú súčinnosť Vlády SR s EK.
SR zodpovedne spolupracuje s EK pri príprave strategických a koncepčných postupov. MPRV /Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka/ v spolupráci so SAPV /Slovenská akadémia poľnohospodárskych vied/ a s podnikateľskými samosprávami aktuálne pripravilo Koncepciu spoločných postupov pri budovaní moderného pôdohospodárstva do roku 2035. Rieši sa v nej usporiadanie štruktúr odvetvia, efektívnejší prenos vedecko-technických poznatkov, usmerňovanie zdrojov EU a SR na konkrétne vertikálne projekty, modernizácia informatiky a digitalizácie, efektívny prístup k ochrane prírodného prostredia. Tieto opatrenia majú motivovať všetkých účastníkov rezortu k rozvoju. Ponúkajú sa aj skúsenosti indikatívneho plánovacieho systému, ako právne záväzné dlhodobé dodávateľsko-odberateľské zmluvy.
VVZ /Vedecko výskumná základňa/ rezortu zohráva významnú úlohu pri formovaní cieľov a prognózovaní ciest, spôsobov a nástrojov na dosiahnutie stanovených cieľov. SAPV po vzniku samostatnej SR v Prognóze a vízii rozvoja pôdohospodárstva SR do roku 2050 identifikovala produkčný potenciál Slovenska poskytnúť výživu pre 10 mil. ľudí. Dokonca aj pri minimálnej alternatíve má Slovensko prírodný potenciál poskytnúť potraviny pre 6,5 mil. obyvateľov.
V súčasnosti spracovávanej Koncepcii dlhodobého rozvoja pôdohospodárstva Slovenska je potrebné optimalizovať štruktúru poľnohospodárskej produkcie pre trvalo udržateľné využívanie produkčného potenciálu Slovenska. Motivačné mechanizmy a podporné nástroje Stratégie SPP pre Slovensko majú prvovýrobcom a spracovateľom poskytnúť vyvážené postavenie na trhu, bez diskriminačných prvkov. Všetky stupne dlhodobých plánovacích aktov budú indikovať príležitosti na kapitálové posilňovanie odvetvia, zvyšujúce ekonomický výkon.
Pre dlhodobú perspektívu, stabilitu a istotu je potrebné prijať Potravinovú suverenitu Slovenska, ako princíp základného dokumentu trvalo udržateľného rozvoja pôdohospodárstva. Zásady koncepcie, vízie, prognózy trvalo udržateľného rozvoja pôdohospodárstva SR, potravinovej suverenity Slovenska a ďalších programových dokumentov treba zafixovať ústavným zákonom v podobe Doktríny. Skúsenosti v celom svete hovoria, že štát ktorý nemá pre konkrétny štátny záujem vlastnú doktrínu, podlieha doktríne toho, kto ju má.
Neodkladné posilnenie nástrojov konkurencieschopnosti našich podnikateľov na úroveň priemerných parametrov štátov EU, je prvou a nevyhnutnou podmienkou úspešnosti revitalizácie pôdohospodárstva SR. Bez toho sú všetky snahy o revitalizáciu neefektívne. Napríklad až desať násobne nižšia štátna pomoc rezortu pôdohospodárstva SR ako v okolitých štátoch je doslova neuveriteľne extrémnym administratívnym zhoršovaním našej konkurencieschopnosti. Súčasne treba poznamenať, že výrobné náklady a farmárske ceny ako dominantný faktor konkurencieschopnosti máme v SR až o tretinu nižšie oproti pôvodným členským štátom EU.
Agropolitika a štát
OSN /Organizácia spojených národov/ nás ubezpečuje, že ľudstvo dokáže vyriešiť všetky problémy súčasné i budúce, ale ak budú priaznivé politiky. Povzbudzuje nás to. Sme si vedomí mimoriadne náročnej úlohy, zdvojnásobiť ekonomický výkon poľnohospodárstva a potravinárstva SR, v podmienkach SPP, ktorá priorizuje ekológiu. Je to politická úloha, lebo politika je presadzovanie záujmov. Preto je opodstatnené, priam nevyhnutné, dovolávať sa politiky, ktorá zabezpečí, aby pôdohospodárstvo bolo štátnym záujmom SR ako silného štátu. Ľahšie sa chápe tento názor, keď k nemu pridáme citát Kofi Annana, bývalého šéfa OSN „Slabé štáty sú najväčším nešťastím národov.“
Na Slovensku naši predkovia prežili zložité časy vďaka pracovitosti, húževnatosti, tvorivosti, prispôsobivosti a dobrotivosti. Žiaľ, v súčasnosti si predstavitelia nášho štátu zjednodušujú nevyhnutnosť prispôsobovať sa prostrediu za poddajnosť, až kapitulantstvo. Vyhovuje im, že SR je slabý štát. Ani slabý štát nemôže ale ignorovať vyjadrenie zástupcu EK o tom, ako nás zložia na kolená, s cieľom, aby nás mohli lacno kúpiť. Vopred chystajú reformy SPP tak, aby na nich mohli získať výhody oproti nám. Robia to úspešne, lebo používajú profesionálne postupy vrátane podpory politikmi nášho slabého štátu.
V SPP sme na jednotnom trhu, spolupracujeme, ale súčasne sme navzájom konkurenti v biznise a tam sa naivita nevypláca. V skutočnosti SPP ani nikdy nebola spoločná lebo bola rozdielne nastavená pre rôzne štáty. Potravinovú bezpečnosť nemôže mať slabý štát ktorého vláda vyhlasuje že potravinová suverenita a potravinová sebestačnosť sú archaizmy ktoré nebude akceptovať. Nemôže efektívne fungovať pôdohospodárstvo v štáte, kde parlament uloží vláde päť krát splniť tie isté úlohy, potrebné pre riadny chod rezortu a vláda ani jednu z týchto úloh neplní, dokonca ich odmieta plniť. To je realita slabého štátu – SR.
Východisko z globálnej krízy, spôsobenej dominantne orientáciou na rast produkcie a spotreby, je podľa osobností akou je J. Štiglitz, v princípoch osvietenstva – rozum, veda, humanizmus a pokrok. Treba sa hlbšie pozrieť do sústavy hodnôt tvoriacich našu slovenskú kultúru v minulosti. Príkladov uplatňovania zdravého rozumu a humanizmu tam nachádzame k dispozícii dostatok pre silnú štátnu politiku Slovenska v súčasnosti, aj v budúcnosti. Aj na pokroku a vede sa naši predkovia podieľali úmerne k veľkosti iných štátov. Revitalizácia pôdohospodárstva smerom k trvalo udržateľnému rozvoju je reálna v prostredí, ktoré dokáže vytvoriť silný štát.
O všetkom rozhodujú ľudia. V demokracii sú to politici a voliči, ich informačná príprava, ochota a schopnosť angažovať sa. O nevyhnutnosti výchovy občanov pre demokraciu sa presvedčil niekoľko storočí pred našim letopočtom aj Sokrates, na samom počiatku uplatňovania demokracie v politike. Aj Konfúcius a ďalší filozofi a politici opakovane potvrdzujú, že demokracia má limitujúce prínosy, priamo úmerné kvalite pripravenosti občanov. Politiky majú byť bližšie k voličovi ako je to na Slovensku v súčasnosti, keď volič má možnosť kvalifikovane si voliť “menšie zlo“. Silný štát zabezpečuje volebný model priamej voľby, kde sa kontakt voličov s konkrétnym zvoleným politikom deje kontinuálne, s možnosťou aj odvolať politika svojimi voličmi. Existujú aj iné modely pripravujúce občanov na kvalifikované uplatňovanie demokracie, napríklad širšie využívajúce inštitút referenda. Štát ktorý nepripravuje občanov do volieb tak aby sa rozhodovali kvalifikovane je slabý štát. Do čela spoločnosti by sa tak dostalo viac významných osobností, autorít verejného života a uznávaných politických vodcov, ako máme v politike dnes a občania by mali motív a významný dôvod angažovať sa. Angažovaný občan je najkrajšia kvetinka na poli demokracie. To je cesta.
Slovensko potrebuje dôslednejšie zapojiť do revitalizácie pôdohospodárstva vedu. Vedecká prognóza rozvoja pôdohospodárstva SR naplňujúca dlhodobú a strednodobú víziu, umožňujúca vedecké prístupy koncepčných riešení odvetví a odborov pôdohospodárstva nadväzujúca na SPP, je základným predpokladom agrárnej politiky SR zabezpečujúcej trvalo udržateľný rozvoj.
Ing. Peter Baco, PhD,
čestný člen SAPV – odbor ekonomiky a manažmentu, člen Asociácie bývalých poslancov Európskeho parlamentu, Akcionár Československej spoločnosti pre moderné poľnohospodárstvo, člen Slovenskej futurologickej spoločnosti a iných organizácií.