Riešenie Regionálnych disparít a nerovnovážnych stanov v prírodnom a hospodárskom prostredí

Vedecká konferencia s medzinárodnou účasťou, pri príležitosti Týždňa vedy Európskej únie na tému:
„Riešenie REGIONÁLNYCH DISPARÍT A NEROVNOVÁŽNYCH STAVOV v prírodnom a hospodárskom prostredí“

Budúcnosť SPP Európskej únie a slovenské záujmy

V súlade so zámermi organizátorov dnešnej konferencie, poukázať na príčiny a možné riešenia regionálnych disparít, sa vo svojom vystúpení zameriam na Spoločnú poľnohospodársku politiku Európskej únie (SPP EÚ). Vidiecka SPP je najcentralizovanejšie riadená politika z Bruselu s pomedzi všetkých politík, z čoho samozrejme vyplýva aj jej rozhodujúci dosah na paritný, respektíve disparitný vidiecky a regionálny rozvoj. Súčasná SPP je prekonaná, a ani po reformách (napr. cukru) nereaguje dostatočne na globálne výzvy, ale stále viac je zahľadená do seba. Naviac je diskriminujúca a tak nerovnako pôsobiaca na staré a nové členské štáty. Na základe pre NČŠ jednostranne nevýhodných prístupových zmlúv je len veľmi ťažko presadzovať slovenské záujmy, preto je opodstatnené sa sústrediť na „veľkú reformu SPP“, o ktorej sa začalo diskutovať a bude sa pripravovať v rokoch 2010 – 2012. Ak budeme mať jasné slovenské dlhodobé predstavy o agrárnych perspektívach, ak budeme obsahovo a inštitucionálne dosť zdatní, ak si nájdeme spojencov na presadzovanie našich záujmov v novej SPP, máme šancu stať sa z pasívneho adresáta rozhodnutí SPP jej aktívnym spolutvorcom.

Všeobecne dnes existuje zhoda v tom, že SPP po roku 2013 by mala byť iná. Veľké rozdiely sú však v názoroch na to, v čom a do akej hĺbky iná.

V marci 2007 sme v EP prijali správu, o integrácii nových členských štátov do SPP. Je to zaujímavé čítanie dostupné na EP stránke. Tento akt považujem za veľmi dobrý príklad ilustrujúci prítomnosť a naznačujúci budúce problémy reformy SPP. Dopady na poľnohospodárstvo NČŠ sú v správe veľmi tvrdé. Podieľal som sa na jej znení, je však v záveroch príliš diplomatická, a preto na plenárnom zasadnutí EP som k nej predniesol stanovisko, ktoré si dovolím odprezentovať aj Vám s presvedčením, že takýto príklad zápasu o novú podobu SPP Vám umožní si urobiť reálny obraz o situácii. Názor blízky dnešnej prezentácii (vrátane správy EP, o ktorej je reč) som predniesol aj v auguste v Nitre počas medzinárodného diskusného fóra o budúcnosti SPP, ktoré organizoval pri príležitosti Agrokomplexu 2007 minister pôdohospodárstva SR Ing. Jureňa a je blízke Vláde SR.

„Správa otvorene poukazuje na diskriminujúce pôsobenie spoločnej poľnohospodárskej politiky na pôdohospodárstvo nových členských štátov. V záujme priechodnosti správy je však jej dikcia sformulovaná až do idylickej polohy.

Tvrdenie, že staré a nové členské štáty majú byť spokojné, lebo nové členské štáty dostávajú viac peňazí a staré za to získali veľkú časť ich trhu s potravinami, neobstojí. Je predsa v rozpore nielen s literou, ale aj s duchom spoločnej poľnohospodárskej politiky a s princípmi Európskej únie, aby systémovo jedna časť Európskej únie upadala a iná sa rozvíjala. (Čo vyplýva z tohto konštatovania jednoznačne.)

Veď už v prístupovom procese sa poľnohospodárstvo európskej 15-ky rozvíjalo, zatiaľ čo v nových členských štátoch poľnohospodárska produkcia upadla o celú jednu tretinu. A nie je pravda, že to bolo preto, lebo poľnohospodári nových členských štátov sa nevedeli prispôsobiť trhu. Bolo to z politických dôvodov.

Najhoršie je to, že takáto zdecimovaná úroveň poľnohospodárstva v nových členských štátoch sa vlastne navždy zakalkulovala ako tzv. historické referenčné východisko pre diskriminačné nastavenie podpôr nových členských štátov.

Takéto protismerné pôsobenie v spoločnej poľnohospodárskej politike v starých a nových členských štátoch pokračuje aj po vstupe do Európskej únie. Je to zrejmé aj z vplyvu naposledy prijatých komoditných reforiem, ale aj z dramatického nárastu importu potravín do nových členských štátov. Len na Slovensko sa za minulý rok doviezlo o 60 % viac potravín ako rok predtým.

Dokonca aj v scenári 2020 sa ráta s tým, že nové členské štáty budú aj v budúcnosti surovinovou základňou krmív pre živočíšnu výrobu a surovín pre biomasu v energetike. Pridaná hodnota sa má podľa tohto scenára tvoriť v štátoch európskej 15-ky.
Zo správy preto jasne vyplýva posolstvo (ktorým oslovujem komisiu). Je potrebné, aby sa naša vzájomná konkurencia medzi starými a novými štátmi vo vnútri Únie zreformovala na naozaj spoločný, jednotný postup všetkých štátov Európskej únie na rast globálnej konkurencieschopnosti pôdohospodárstva Európskej únie. Predovšetkým sa musíme orientovať na nižšie náklady, rast kvality a efektívny marketing.“

Potrebujeme sa pozrieť na celý problém SPP od základov, na to nepostačí čiastková reforma SPP EÚ. Najväčšie riziko reformy SPP sa ukazuje neochota Európskej komisie k zásadnej reforme a snaha čiastkovými úpravami riešiť bazálne otázky, čo sa dosť dobre nedá. Potrebujeme si na úrovni EÚ uvedomiť a obhájiť po 1. nenahraditeľnú rolu pôdohospodárstva v spoločnosti, po 2. orientovať reformu SPP na naplnenie jej základnej stabilizačnej funkcie a po 3. potrebujeme rešpektovať v reforme súčasné globálne tendencie.

Rola pôdohospodárstva v spoločnosti je hospodáriť v prírode, čo znamená zásobovanie ľudstva potravinami, vodou, drevom, technickými a energetickými surovinami, trvalé udržanie hospodárenia na pôde, spoluzodpovednosť za budúcnosť vidieka a podiel zodpovednosti na ekológii, ale aj podiel na ľudskom zdraví a kvalite života celkom. Je to špecifické postavenie, ktoré je absolútne nezastupiteľné a nenahraditeľné žiadnymi inými spoločenskými štruktúrami. Pri reformách SPP sa nenahraditeľnosť pôdohospodárstva v spoločnosti nie vždy rešpektovala. Mohutnejúce manipulácie s faktami o údajnej strate hospodárskeho významu pôdohospodárstva neobstoja.

Pritom napríklad prognózy budúceho vývoja tohto odvetvia v USA potvrdzujú doterajší trend, že s akciami potravinárskych firiem sa bude naďalej obchodovať najlepšie, teda lepšie ako s akciami z oblasti hi-tech, energetiky či zbrojárstva. Táto najvyspelejšia ekonomika sveta si spočítala, že tretinu obyvateľov USA zamestnávajú všetky súvisiace odvetvia so stravovaním, čo je až 20 násobok zamestnaných v poľnohospodárskej prvovýrobe.

S pôdohospodárstvom súvisiace odvetvia sa hospodársky realizujú a prejavujú v komplexe. Napríklad len potravinársky priemysel v EÚ má obrat 800 mld. EUR (čo je 13,6 %-ný podiel na HDP oproti 11,3 % automobilového a 9,1 % chemického priemyslu). Ide teda nielen o najsilnejší priemysel, ale zároveň je aj najväčším zamestnávateľom. Teda pôdohospodárstvo nie je hospodársky outsider, ale najvýznamnejšie, aj najväčšie a najviac zamestnávajúce hospodárstvo. Našou úlohou je obhájiť túto pozíciu v SR aj v rozmere EÚ, nie pre zviditeľnenie našej veľkosti, ale preto, aby sa pomýlenými parametrami proporcie a postavenia odvetví neurobili fatálne chyby.

Pre plnenie mimoprodukčnej multifunkčnosti úlohy pôdohospodárstva sa zdá byť dobrou cestou posilňovanie II. piliera SPP, vyjadrenej ako rozvoj vidieka. Súčasnú “krížovú zhodu” rozvoja vidieka viazanú v priamych platbách by však bolo treba nahradiť priamou úhradou nákladov za konkrétne aktivity vo verejnom záujme, a to aj so zložitosťou finančného ohodnocovania statkov vo verejnom záujme.

Za kritické miesto v rozvoji vidieka považujem nedoceňovanie, až podceňovanie úlohy prosperujúceho agropodnikateľa ako kľúčového nositeľa aj nepoľnohospodárskych ekonomických aktivít na vidieku. Problém najzaostalejších agrárnych regiónov nikdy nevyriešime bez prosperujúcich agropodnikateľov a prosperujúceho pôdohospodárstva.

Stabilizačná funkcia SPP. Agrárne trhy sú prirodzene nestabilné predovšetkým v logike a v nevyspytateľnosti klimatickej a biologickej podstaty pôdohospodárstva. Jednou z prioritných funkcií agrárnej politiky je efektívna eliminácia tejto nestability. Historicky je opakovane potvrdené, že hlavný efekt z dobre organizovanej stabilizácie agrárneho trhu nemajú predsa farmári, ale dodávatelia a odberatelia agrárneho rezortu, agroslužby, spotrebitelia potravín a celá spoločnosť. Nezvládnutie tejto role sa vždy prejavuje spoločenskými krízami. Preto hlasy o úplnej otvorenosti agrárnym dovozom a vylúčení akýchkoľvek trhregulujúcich opatrení nie je možné považovať za reálne. Naopak potravinová bezpečnosť v zmysle dosiahnutia stability agropotravinárskych trhov bola a je úloha poľnohospodárskej politiky základná a večná. Súčasný stav agrárnych politík vyspelých štátov, aj SPP EÚ však svojím protekcionárskym a podporným rozmerom ďaleko presahuje potrebu plnenia tejto funkcie a je jej zneužitím. Regulácia teda áno, ale len do výšky nevyhnutnej pre naplnenie úlohy eliminácie prirodzenej nestability a zmyslu agrárnej politiky (príklady – Egypt – USA).

Dlhodobé globálne tendencie – globálne pohyby vo svete sú veľkými výzvami a zároveň veľkými príležitosťami pre budúcnosť pôdohospodárstva. Je vhodné si pripomenúť, že práve my máme to šťastie, že žijeme v dobe keď globálny agropotravinársky trh odštartoval historicky najvyššiu a neopakovateľnú dynamiku rastu. Najvýznamnejšie očakávané tendencie sú tieto:
voda bude limitujúci faktor,
do roku 2025 porastie svetová populácia,
výmera pôdy na jedného obyvateľa klesne na 0,20 ha,
konkurencia na pôde zvýši napätie medzi pestovaním rastlín pre výživu a energetiku,
globálna klíma sa bude ďalej otepľovať,
globálny agropotravinársky trh bude rásť dvojnásobne rýchlejšie ako iný obchod,
namiesto liberalizácie svetového agrárneho trhu sa v rámci… otvára priestor pre výhodnejšie bilaterálne obchodovanie,
obchodné systémy sa stávajú ešte dominantnejšie, značka obchodného systému preberá dominanciu nad producentskou značkou,
uplatnením biotechnológií a precíznymi technológiami sa očakáva až o štvrtinu vyššia ekonomická efektívnosť ,
rastie využívanie importu potravín na presadzovanie mocensko-politických záujmov,
údajná nepredvídateľnosť globálneho agrárneho vývoja je eliminovateľná, OSN kontinuálne prognózuje.

SPP EÚ musí reagovať pozitívne na tieto výzvy a prijať ich ako rastové príležitosti a nie ako úlohu utlmovať poľnohospodárstvo.

Slovenské záujmy.

Spravodlivá, perspektívna a trvalá, to sú kľúčové atribúty, ktoré SR bude požadovať od reformovanej SPP. V deklaratívnej všeobecnej podobe sa zhodujeme aj s EK. Čaká nás veľa práce pri presadzovaní našich záujmov vyjadrených v týchto troch atribútoch novej SPP.

Definitívu formuláciu dlhodobých slovenských záujmov a priorít predpokladáme uzatvoriť začiatkom budúceho roka v nadväznosti na pripravovanú prognózu do r. 2025. Dovolím si poukázať na fakt, že aj podstata tejto mojej prezentácie nadväzuje na myšlienky, ktoré vyplývajú zo spracovávanej prognózy. Takže dlhodobé, aj aktuálne slovenské záujmy dnes predstavujem v podobe predbežného rámca.
Z hľadiska spravodlivosti nám ide o rovnaké pôsobenie všetkých nástrojov spoločnej politiky vo všetkých členských krajinách EÚ, vrátane rovnakej participácie pre všetky farmy EÚ na spoločnom rozpočte EÚ, ako aj na rozpočtoch jednotlivých členských štátov.

Špecifiká musia byť aplikované pre všetky krajiny rovnako, na princípe vecnom a nie národnom. To je primárne.

Či sa bude PP EÚ nazývať spoločná, alebo nie, či bude mať jeden pilier, alebo viac pilierov nie je pre nás rozhodujúce. Podstatné pre nás je, aby sa byrokratickými opatreniami (napr. na historickom princípe, alebo štátnymi výnimkami, či rozdielmi vo viazanosti platieb a pod.) nedeformoval trh a aby skončilo preferovanie jednej časti únie na úkor diskriminácie inej časti.

Dosiahnuť spravodlivosť SPP je otázka zmysluplnosti a dokonca opodstatnenosti ďalšej SPP. Jej dosiahnutie nám dáva šancu aj na perspektívu a udržateľnosť.
Z hľadiska perspektívnosti máme záujem na uplatnení takých opatrení v SPP EÚ, ktoré umožnia zásadným spôsobom priblížiť sa k svetovým cenám. Chceme, aby sa viazalo podstatne viac podpôr pre farmárov ako je to dnes. Nie však na kvantitatívny rozvoj komodít a už vôbec nie na financovanie útlmu produkcie, ale na technické, technologické, biologické a organizačné proefektívnostné opatrenia.

Máme záujem na tom, aby bola SPP veľmi jednoduchá, prakticky sa v 7 – ročnom období nemenila.

Musí byť tiež systémovo zorganizovaná orgánmi EÚ v roli vizionára a lídra.

Vieme si predstaviť SPP, ktorá bude garantovať rozvoj a expanziu dlhodobo, teda na báze aspoň 25 ročnej vízie.

Pre naplnenie funkcie agrárneho sektora v spoločnosti má nová SPP garantovať pre obyvateľov EÚ na prvom mieste stabilitu agrárneho trhu EÚ (potravinovú bezpečnosť).
Z hľadiska udržateľnosti máme kľúčový záujem na podstatne intenzívnejšom využití prírodného, ľudského, investičného a organizačného potenciálu pôdohospodárstva v SR. Veď v prvých rokoch transformácie sa znížila poľnohospodárska produkcia SR takmer o 40 %. Len súčasne s intenzifikáciou vidieckej ekonomiky / samozrejme efektívnym spôsobom/ môžeme realizovať aj sociálne a ekologické vidiecke prostredie.

SPP sa nemôže naďalej orientovať na financovanie útlmu produkcie, ale má sa zefektívňovať tak, aby participovala na nových globálnych príležitostiach. Máme záujem, aby v SPP dominovala orientácia inštrumentária na takúto efektívnu intenzifikáciu a radi by sme sa v týchto riešeniach angažovali.

Z pozície týchto dlhodobých záujmov môžeme pristupovať aj k aktuálnym riešeniam „zdravotnej prehliadky“ v roku 2008 – v zborníku.
Pravdepodobne SR podporíme: zrušenie povinného odloženia pôdy, celoplošné uplatnenie jednotnej platby paušálnou sadzbou, zvýšenie minimálnej výmery oprávnenej pôdy, zrušenie kvóty na mlieko, zrušenie exportných náhrad, zánik trhovej intervencie, riadenie rizika, vytvorenie krízového fondu, zrušenie individuálnych výnimiek, predĺženie odkladu krížovej zhody do 2013 pre nových členov.
Pravdepodobne nepodporíme: tlak na krátenie rozpočtu, tlak na diferencovanú národnú politiku, stanovenie stropu priamych platieb a zavedenie degresie platieb, zrušenie čiastočne viazaných platieb, zrušenie osobitnej platby na energetické plodiny.
Zvažujeme stanovisko: k zvýšeniu priamej modulácie, k rozpočtovej disciplíne, k otázke sebestačnosti v zmysle eliminácie prirodzenej nestability trhov.

Samozrejme všetky tieto možnosti sú pre nás dnes iba v polohe negociačných východísk a ich definitívnu podobu budeme principiálne viazať na naplnenie našich záujmov a na dlhodobú zmysluplnosť SPP.

Pochopenie a podpora verejnosti SR pre presadenie dlhodobých záujmov v SPP bude najdôležitejšia pre perspektívu života na vidieku. Pozitívny vzťah k agrárnemu odvetviu, ktoré v rozhodujúcej miere kultivuje ekonomické, ekologické a vidiecke kultúrne hodnoty, je preto našou spoločnou úlohou na všetkých úrovniach – agropodnikateľov, služieb, partnerov, konzumentov, vedcov, politikov.

Verím, že aj táto konferencia významne prispeje k naplneniu úloh, o ktorých hovorím.

Facebook
Twitter
LinkedIn
Email

Súvisiace články


Warning: Undefined array key "include-or-exclude" in /data/b/a/ba9c94ca-922b-49b2-8630-6e324637e7b2/peterbaco.sk/web/wp-content/plugins/jquery-archive-list-widget/classes/class-jq-archive-list-widget.php on line 398

Warning: Undefined array key "include-or-exclude" in /data/b/a/ba9c94ca-922b-49b2-8630-6e324637e7b2/peterbaco.sk/web/wp-content/plugins/jquery-archive-list-widget/classes/class-jq-archive-list-widget.php on line 401

Warning: Undefined array key "ex_sym" in /data/b/a/ba9c94ca-922b-49b2-8630-6e324637e7b2/peterbaco.sk/web/wp-content/plugins/jquery-archive-list-widget/classes/class-js-archive-list-settings.php on line 54

Warning: Undefined array key "con_sym" in /data/b/a/ba9c94ca-922b-49b2-8630-6e324637e7b2/peterbaco.sk/web/wp-content/plugins/jquery-archive-list-widget/classes/class-js-archive-list-settings.php on line 58
Archív článkov