P. Baco: Nášho roľníka formovala história
V ostatnom čase sa v poľnohospodárskej verejnosti pomerne často diskutuje o zahraničných investoroch, ktorí v uplynulom období vstúpili do poľnohospodárskej prvovýroby na Slovensku. Aký je váš postoj k tejto téme? To bola jedna z otázok, na ktorú v rozhovore pre Roľnícke noviny odpovedal bývalý minister pôdohospodárstva a donedávna aj europoslanec PETER BACO.
„Investovanie v poľnohospodárskej prvovýrobe má v porovnaní s investovaním do iných hospodárskych odvetví svoje špecifiká. Investori migrujú medzi krajinami podľa aktuálnych ziskových príležitosti, ale pôda, vidiek a spoločnosť zostávajú. V tom je podstata citlivosti tohto vzťahu.
Investovanie v zmysle maximalizácie zisku možno do istej miery akceptovať pri výrobe potravín, ako sú napríklad koncentrovaná produkcia vajec, hydinového či bravčového mäsa. Poľnohospodárska prvovýroba na pôde má však viac funkcií, a nedá sa zužovať len na industriálny mlynček na peniaze. Predovšetkým má dostatočne zabezpečovať štátny záujem v potravinovej bezpečnosti a v riadnom obhospodarovaní krajiny, má zabezpečovať naplnenie ekonomických a sociálnych potrieb regiónu a potrebné zdroje na reprodukciu konkrétneho hospodárstva.“
Aké sú príčiny prílevu zahraničných investorov do prvovýroby?
„Rastúci podiel zahraničných investorov na pôde v SR má viac príčin. Rozhodujúce je však to, že slovenská agrárna politika, nastupujúca v desaťročných intervaloch (1989, 1999, 2010), administratívne stavala domácich agropodnikateľov do nekonkurenčnej polohy. „Liberálne“ a jednostranne zvýhodňovala zahraničných investorov. Hospodárenie na pôde sa malo stať prostredím pre zahraničných investorov rovnako, ako v typicky priemyselných odvetviach. Takéto obetovanie celého rezortu našimi neoliberálnymi politikmi pri našom vstupe do EÚ využila aj únia. Konkrétne to bolo vo forme asymetrických, diskriminujúcich pravidiel pre našich farmárov, vrátane regulácie trhu s pôdou a podnikania na pôde.“
Máme zahraničných investorov vítať s otvorenou náručou a s fanfárami, alebo ich máme a priori odmietať?
„Odmietam umožniť predaj pôdohospodárskej pôdy zahraničným investorom. Rovnako nepovažujem za potrebné umožniť im vstup do poľnohospodárskej prvovýroby v SR – v každom prípade do doby, kedy budú platiť rovnaké pravidlá, usmerňujúce takéto investovanie v ostatných štátoch EÚ a na Slovensku. Všetky staré členské štáty EÚ dnes majú mnoho štátnych, regionálnych a miestnych zákonných a byrokratických bariér voči zahraničným záujemcom o hospodárenie na pôde. Hospodárenie na pôde cudzincami v týchto štátoch nie je rozšírené. Nakoniec, aj naše historické hornouhorské skúsenosti z dôsledkov takejto asymetrie agrárnych pravidiel sú veľmi zlé.
Nemôžeme predsa nevidieť, že na Slovensku máme stále viac aj „neviditeľných zahraničných investorov“, pre ktorých slovenskí sprostredkovatelia pripravujú niekoľko tisíc hektárové agrárne investície. Aktuálne je to zrejmé v súvislosti s usporadúvaním DPL v družstvách. Za nimi deklarovanou investíciou do poľnohospodárskej prvovýroby sa často primárne skrýva záujem o skupovanie poľnohospodárskej pôdy.“
Ako sa si týmto problémom poradili v iných krajinách?
„Podobný, recipročný vzťah voči vstupu zahraničných investorov do vlastníctva pôdy a do hospodárenia na pôde, ale už aj konkrétne kroky pre nápravu spomenutej asymetrie, sú zrejmé napríklad v Rumunsku, Maďarsku a v iných štátoch. Dokonca aj Kanada, krajina s najväčšou výmerou pôdy na obyvateľa, musí tento proces regulovať. Ba i OSN prijala vo FAO kódex pre obchod s pôdou, ktorý má obmedziť bezbrehé zbedačovanie slabších ekonomík finančne silnými investormi do poľnohospodárstva, predovšetkým do vykupovania poľnohospodárskej pôdy.“
Ako by sa dali charakterizovať investori, ktorí k nám prichádzajú zo zahraničia?
„K nám prichádzajú zdatní investori, agropodnikatelia, ktorým je ich domáce prostredie pre investovanie priúzke a investujú tu pre nás nepredstaviteľné finančné objemy. Samozrejme, že sa máme od nich čo učiť, rovnako ale máme množstvo vzorových a nasledovaniahodných domácich príkladov agropodnikania.
Viem si predstaviť zahraničných investorov, angažovaných v priemyselnej veľkovýrobe, napríklad mäsa či vajec, ale v poľnohospodárskej prvovýrobe ich nepotrebujeme. Niežeby sme sa nemali od nich čo učiť, ale v Európe toto nie je osvedčený, nerizikový spôsob prenosu poznatkov. Čo potrebujeme, to je zvrchovaná poľnohospodárska politika SR a dobrí spojenci na presadenie rovnocenného postavenia slovenských farmárov v legislatíve EÚ, najmä v obchode s pôdou, v rovnakých podporách pre farmárov, ale aj v rovnakej legislatíve pre jednotnú štátnu pomoc v členských štátoch EÚ. V tomto by sme veľmi ocenili pomoc zahraničných kolegov.“
Za vzor sa dávajú najmä dánski farmári. Myslíte si, že medzi našimi poľnohospodármi a trebárs dánskymi farmármi je naozaj taký veľký rozdiel v teoretických vedomostiach a v praktických skúsenostiach, ako sa to neraz prezentuje?
„Nemám bezprostredné informácie o prínose dánskych investorov pre SR. Keď som ich v mene ministerstva pôdohospodárstva pozýval k aktívnej spolupráci na konferenciu o predpokladoch úspešného hospodárenia, vtedy, žiaľ, odmietli účasť.
Pri tejto otázke mi prichodí na myseľ nasledujúca skúsenosť, ktorá má však aj faktický význam. Chcem ňou naznačiť, že svet beží dopredu rýchlo, a mali by sme si dať pozor, aby nám neušiel. Na Slovensku sme sa pred 50 rokmi snažili chovať kravy plemena dánske červienky. Boli to dobré kravy. Skončili však tak, ako slovenské strakaté a pinzgauské, teda ako plemená regionálneho významu. Bez ohľadu na pôvod ich prevalcovalo globalizované holsteinské plemeno.
Dáni však dosahujú špičkovú úroveň v priemysle bravčového mäsa. Presvedčil som sa o tom už pred 30 rokmi, počas študijnej cesty. Pred pár rokmi sa dánske, navzájom si konkurujúce firmy, podnikajúce v priemysle bravčového mäsa, dokázali dokonca na celoštátnej úrovni integrovať s účelom posilnenia svojho vplyvu na Východe.
Trochu im závidím, že im v tom neprekážal Dánsky protimonopolný úrad. Keby som mal na to kompetencie, určite by som sa s Dánmi alebo s kanadskými investormi chcel dohodnúť na investovaní do priemyselnej výroby bravčového mäsa na Slovensku.“
Ako je to podľa vašich poznatkov s prenikaním zahraničných investorov na dánsky trh s pôdou?
„V hospodárení na pôde Dáni po desaťročia zaznamenávali priaznivý, evolučný vývoj. Sú to dobrí gazdovia. Farmárstvo si vážia natoľko, že predaj poľnohospodárskej pôdy cudzincom zakázali zákonom, čím fakticky zamedzili aj investície do poľnohospodárskej prvovýroby zo strany cudzincov. Oproti Slovensku dostávajú do poľnohospodárstva niekoľkonásobne väčšiu sumu finančných podpôr. Aj v EÚ mali komisárku, ktorá reprezentovala odmietavý vzťah Dánska k poľnohospodárskej veľkovýrobe. Je preto zvláštne, ak sa práve dánski investori snažia poskytnúť nám svoje skúsenosti, uplatňované na niekoľko tisíc hektárových hospodárstvách u nás. Počas posledných niekoľko desaťročí sa finančne natoľko posilnili, že teraz hľadajú, kde by investovali s čo najväčším ziskom. Je to normálne. Zarábajú, a na to potrebujú hospodáriť na pôde. Aj u nás.“
Ako by pôsobenie dánskych farmárov v SR mohlo pomôcť našim poľnohospodárom?
„Chceme sa učiť aj od nich tak, ako sme sa vždy učili od tých, čo boli pred nami. Veď história vyformovala našich roľníkov na veľmi učenlivých, prispôsobivých, flexibilných a tvorivých ľudí. Ak nám chcú dánski farmári naozaj pomôcť, nech nám pomôžu presadiť rovnaké podmienky pre hospodárenie ako majú v Dánsku; veď predsa pre obe naše krajiny platí jedna a tá istá Spoločná poľnohospodárska politika EÚ. Rovnaké by mali byť podpory a rovnaké by mali byť aj pravidlá. Ak si Dáni aj naďalej budú chrániť Dánsko pred zahraničnými investormi v poľnohospodárskej prvovýrobe, a ak v tom neuplatnia liberalizáciu, my im to doprajeme. Ale vtedy nech sa aj v SR zasadia za ochranu domácich investorov v poľnohospodárskej prvovýrobe.“
S uznaním ste konštatovali, že dánske poľnohospodárstvo prešlo v minulosti pokojným, evolučným vývojom. Aj to je aspekt, v ktorom sa naše agrárne odvetvia diametrálne odlišujú…
„To je pravda. Veď na Slovensku sme len za posledných 100 rokov mali vo vlastníctve pôdy a v systémoch hospodárenia neustále revolúcie. Pred 100 rokmi boli slovenské veľkostatky vo vlastníctve „zahraničných investorov“ najpokrokovejšími a najúspešnejšími farmami na svete. Pritom domáce obyvateľstvo sa ledva uživilo z urbariátov a z láskavých trinkeltov od cudzích veľkomožných pánov. To nechceme. Likvidácia feudalizmu a uhorského zákonodarstva o pôde, pozemková reforma po vzniku ČSR, arizácie, zoštátňovanie, pozemková reforma po vojne, bezprávie a bezprizornosť vlastníctva k pôde, združstevňovanie, rozdružstevňovanie, reštitúcie, privatizácia, dnešní zahraniční investori – veď to je veľa čo i len hovoriť. Boli by Dáni schopní investovať v zahraničí aj vtedy, keby aj ich krajina prešla podobným vývojom?
Na tomto mieste chcem zdôrazniť, že aj napriek obrovským komplikáciám s pôdou, napriek obmedzenej slobode podnikania, a aj pri menších podporách bolo naše poľnohospodárstvo do roku 1990 porovnateľné so západoeurópskym. A odvtedy sme hádam ešte celkom neosprosteli.“
Pripravil: BOHUMIL URBÁNIK