Roľnícka beseda, Agrokomplex Nitra 17.8.2023 – podklad pre diskusiu ministrov pôdohospodárstva SR

Počas výstavy AGROKOMPLEX Nitra 17. augusta 2023 zorganizoval minister pôdohospodárstva verejnú diskusiu všetkých doterajších ministrov pôdohospodárstva samostatnej Slovenskej republiky, pod názvom Roľnícka beseda. Predmetom diskusie bolo, čo sa stalo s naším pôdohospodárstvom za ostatných tridsať rokov, čo sme urobili dobre, čo sme mohli urobiť inak a čomu sa nedalo vyhnúť. Budem rád, ak spolu načrtneme víziu, čo by sme mohli pre náš rezort urobiť do budúcnosti.
Nakoľko som sa zo zdravotných dôvodov fyzicky nezúčastnil diskusie, dal som k dispozícii nasledovný písomný podklad.

Na úvod
Vážený pán minister, vzácni hostia, dámy a páni, prajem Vám príjemnú prehliadku výstavy. Stretávame sa počas výstav Agrokomplex pre potešenie sa z úspechov, poučenie, výmenu aktuálnych informácií a vzájomné povzbudenie sa. Verím, že to tak je aj v tomto roku. Dnes počúvame aj veľmi kritické hodnotenie súčasnej situácie v našom pôdohospodárstve. Kritický pohľad na to, čo sme a ako sme urobili, nám zároveň ukazuje možnosti, cesty a inštrumentárium napredovania. Nielen kritiku, ale aj pozitíva treba pripomínať a využiť.
Cieľ Slovenska dosiahnuť trvalo udržateľný rozvoj poľnohospodárstva, potravinárstva, lesníctva a vidieka SR je reálny. Zdrojom takéhoto optimizmu sú ľudské a materiálové predpoklady a predovšetkým potenciál slovenskej krajiny produkovať potraviny pre 6,5 mil. ľudí a plniť ekonomické, ekologické a sociálne funkcie lesného hospodárstva. Záleží však na politikách uplatňovaných Slovenskou republikou ako silného štátu, ktorý vie, čo chce a vie to aj uplatniť. SR žiaľ nezafixovala plnenie funkcií odvetví pôdohospodárstva ako národnoštátny záujem v Ústave SR. Slovensko tiež nepresadzovalo efektívne naše záujmy pri integrácii do EU.
Pod ťarchou problémov a chaosu, ktorý pôsobil v rezorte, sme sa až príliš utiahli a potrebujeme si predovšetkým dodať sebadôveru a hrdosť na to, čo sme zvládli a na schopnosť učiť sa nielen, ale aj, na svojich omyloch a chybách.
V prvých rokoch transformácie sa v snahe o nápravu krívd a škôd napáchaných pri združstevňovaní dostala v spoločnosti do popredia téma reštrukturalizácie foriem podnikania. Malo ísť o návrat k pôvodným maloroľníckym gazdovstvám a likvidáciu veľkovýrobnej formy hospodárenia. Ukázalo sa, že sa to nedá uskutočniť. Zobralo nám to však sily a čas potrebné na zabezpečenie našej konkurencieschopnosti.
Pozitívne preto hodnotíme v roku 1993 dosiahnutú dohodu všetkých zainteresovaných aktérov na uplatnení trvalej pestrej škály foriem podnikania vo všetkých odvetviach rezortu. Možno to dnes oceniť ako schopnosť počúvať sa, chápať sa a dohodnúť sa aj pri riešení veľmi zložitých situácií. Schopnosť komunikovať a dohodnúť sa je jednoznačne kľúčovým predpokladom úspechu spolupracujúcich partnerov dnes aj v budúcnosti.
V dôsledku reštrikcií voči koncentrovaným, veľkovýrobným formám podnikania v poľnohospodárstve nastal chaos, neistota, úpadok výkonnosti a strata potravinovej sebestačnosti štátu.
Pred podnikateľmi namiesto otázky rozvoja, stála otázka, ako vôbec prežiť reštrikcie z transformácie. Treba poukázať na fakt, že rezortné podniky to prežili, dokonca so ziskom. Svedčí to aj o húževnatosti, pracovitosti, kreativite a prispôsobivosti našich podnikateľov v pôdohospodárstve.
Napriek výhradám voči vidieckej politike uplatňovanej tri desaťročia je tu unikátny fakt, že Slovensko je jediný štát, kde narástol počet ľudí na vidieku /o 240 tisíc / a v mestách klesol /o 160 tisíc/. Svedčí to o tom, že veľkovýrobné, racionálne a efektívne formy hospodárenia sú skôr pozitívny ako negatívny faktor atraktívnosti vidieka. Platí to pre dnešných aj budúcich vidiečanov.
Máme tiež veľmi dobré, nasledovania vhodné príklady úspešných podnikateľov, aj veľkých, aj malých. Venujme im viac pozornosti aj na edukáciu mladých, celoživotné vzdelávanie a poradenstvo. Poskytnime im motivujúce podmienky pre takúto činnosť. S nástupom AI sa úmerne zvyšuje aj potreba veľmi praktického, až základného osvojovania najnovších technológií a rovnako bazálnych remeselných zručností.
Máme vyspelú základňu pre výskum a inovácie. Máme kontakt s najpokrokovejším svetovým poznaním v biologických a iných vedách, v moderných technológiách. Oprávňuje nás to k tomu, že cieľ trvalo udržateľný rozvoj pôdohospodárstva sme schopní dosiahnuť. Samozrejme, že je to možné, len ak budú priaznivé politiky.
Prajem Vám, vážené dámy a vážení páni, aby sa nám práca darila, aby nás napĺňala, aby sme dobre navzájom komunikovali, aby sme sa dokázali tešiť z dobrých výsledkov.
Máme prácu, ktorá vždy mala a bude mať v spoločnosti nezastupiteľnú pozíciu, zabezpečovať potraviny, hospodáriť v krajine a starať sa o dobré podmienky pre život na vidieku. To je viac ako povolanie, to je poslanie. To nie je len tak, to je rozhodujúce pre kvalitu a zmysel života.
Ďakujem Vám všetkým za to, že sa s Vami môžem podieľať na tejto činnosti. Ešte raz teda veľa radosti Vám prajem pri plnení dnešných predsavzatí.

1. Čo sa stalo s naším pôdohospodárstvom za ostatných 30 rokov?
Slovenské pôdohospodárstvo sa po nežnej revolúcii stalo obeťou ideologického zápasu, podobne ako pri násilnom združstevňovaní. Reštrukturalizácia rezortu do pôvodnej formy hospodárenia, ako samostatných roľníckych gazdovstiev, patrila k zámerom transformácie spoločnosti do kapitalizmu. Nedomyslené postupy obmedzovali výkon dovtedy dobre fungujúcich hospodárstiev.
Pripomeniem dôsledky nesystémovej hospodárskej politiky a niekoľko parametrov dosahovaných v prvých rokoch transformácie. Predovšetkým absurdné zníženie výdavkov štátneho rozpočtu SR pre rezort pôdohospodárstva zo sumy 28 mld. Kčs v roku 1989, v objeme 8 mld. Kčs pre rok 1992 vyvolalo samozrejme ťažko riešiteľné, až neriešiteľné situácie v rezorte.
Nepripravenosť na zásadnú reštrukturalizáciu spôsobila neistotu a chaos a prinútila podnikateľov rezortu sústrediť sa prednostne na prežitie podniku, teda na dosiahnutie zisku. Táto tendencia pokračuje. Odvetvia lesného a vodného hospodárstva plnili svoje špecifické odvetvové úlohy v podobných podmienkach. Protichodne sa meniace agrárne politiky jednotlivých vládnych garnitúr Slovenska orientované na rozvoj a opačne na útlm samozrejme vyvolali trvalú neistotu v podnikateľskom prostredí, úpadok poľnohospodárstva a potravinárstva. Slovensko stratilo potravinovú sebestačnosť. Postupne sa zaradilo na koniec poradia medzi členskými štátmi EU vo výkonnosti na 1 ha p.p. Najnižšia výkonnosť je trvalo prezentovaná s najnižším investovaním do rezortu.
Za rovnaké obdobie klesla Hrubá poľnohospodárska produkcia takmer o polovicu. Najväčší úpadok bol v živočíšnej produkcii. Stavy hovädzieho dobytka sa za tri roky transformácie znížili viac ako o polovicu, stavy ošípaných a oviec viac ako o tretinu. Ziskové hospodárenie do roku 1989 sa prepadlo do obrovskej straty 340 mil. Eur. Úroková miera z úverov bola 16,8 %. Tieto katastrofálne hospodárske tendencie sa samozrejme preniesli aj do sociálnej oblasti. Zamestnanosť v poľnohospodárstve sa znížila z 327 tis. o 110 tis. pracovníkov. /Dnes 47 tis./ Mzdy, ktoré boli o 13 % vyššie ako priemer národného hospodárstva, v tomto období klesli o štvrtinu. V rokoch 1993-1998 sa tieto negatívne tendencie zásadne zmenili. V roku 1989 sme vyrobili viac potravín mierneho pásma, ako na Slovensku spotrebujeme.

Základné ukazovatele – výber

Podiel registrovaných SHR na obhospodarovaní pôdy, sa blížil v roku 1992 k 5 %, dnes je to 15,3%. Pôvodne poľnohospodárske družstvá obhospodarovali viac ako 2/3 pôdy a dnes 1/3. Štátne podniky dnes nehospodária na pôde. Pôvodne hospodárili na 15 % pôdy. Neregistrovaní SHR dnes obhospodarujú viac ako 3 % pôdy a registrovaní SHR 15,3 % pôdy.

2. Čo sa podarilo, čo sme urobili dobre?
Prvé tri roky transformácie odvetví rezortu sme boli súčasťou všeobecne prebiehajúcich privatizačných procesov a reštitúcií v celej spoločnosti. Jednalo sa o centrálne organizované postupy ešte v rámci federácie.
– S cieľom revitalizovať upadajúci rezort sme prijali konkrétne legislatívne opatrenia a vykonali sme tieto významné systémové zmeny.
– Do konca roku 1998 sme v súlade s celoštátnymi zámermi sprivatizovali 90 % štátnych podnikov.
– Na základe Zákona č.2645/1995 poľnohospodárske družstvá vydávali členom podielnické listy. Družstevné podielnickej listy ako osobitná forma majetkovej účasti v družstve sa vydali nielen členom družstva, ale aj všetkým oprávneným osobám. Pozitívnou reakciou Svetovej banky bolo uznanie obnovenia súkromného vlastníctva, ako prvej etapy prechodu na trhové hospodárstvo.
– Zákon o Katastri a Opatrenia na usporiadanie pozemkového vlastníctva. Zrealizovali sme viac ako tretinu katastrálnych území. Reštitučné nároky boli rozhodnuté v 80 % prípadov oprávnených osôb.
– V Zákone o ochrane poľnohospodárskej pôdy sme vytvorili primerané prostredie na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Nariadením Vlády SR o základných sadzbách odvodov za odňatie poľnohospodárskej pôdy sme spomalili tempo záberov poľnohospodárskej pôdy.
– Prínosom bol aj Zákon o ekologickom poľnohospodárstve.
– Zákon o pozemkových spoločenstvách a Zákon o užívaní pozemkov v zriadených záhradkárskych osadách zafixovali možnosť státisícom občanov pokračovať v doterajšej činnosti.
– Zákony o skladiskovom záložnom liste a tovarovom záložnom liste, sfunkčnili verejné sklady.
– Zákony upravujúce Fond na ochranu pôdy, Podporný fond a Fond trhovej regulácie zásadne ovplyvnili prijatie a funkčnosť veľmi významných funkcií fondov.
– Novelizovaný Zákon o poľnohospodárstve znamenal prínos z hľadiska ochrany slovenského trhu.
– 20 schválených zákonov malo 100 % podporu poslancov NR SR. Svedčí to o odhodlaní napredovať naprieč celým politickým spektrom.
– Prijali sme Rozvojovú koncepciu pôdohospodárstva v roku 1993 a uplatnili pozitívne motivujúcu agrárnu politiku SR. Koncepcia rozvoja odvetví pôdohospodárstva finančnými, legislatívnymi a organizačnými nástrojmi nanovo formovali rámec stabilných podmienok hospodárenia. Základným strategickým cieľom bolo aj naďalej hospodárne využívanie produkčného potenciálu SR, disponibilných výrobných a ľudských zdrojov na výrobu potravín, dreva, zásobovanie vodou a iných surovín, pri plnom rešpektovaní ekologických požiadaviek a udržiavanie vidieckeho osídlenia.
– Odštartovali sme systém Zelenej správy, každoročne hodnotiacej dianie v rezorte a aktualizujúcej príslušné politiky do budúcna.
– Zákon o hospodárení v lesoch prispel k stabilite podnikateľského prostredia na pôde.
– Pre zachovanie a ozdravenie lesov SR, sme tiež primerane vyriešili privatizáciu, problematiku nelesných plôch a ďalšie aktuálne úlohy. Primerane sme reagovali na historicky najväčšiu veternú kalamitu v lesnom hospodárstve a kalamitu spôsobenú podkôrnym kôrovcom.
– Vo vodnom hospodárstve sme sa sústredili na aktualizáciu nástrojov, predovšetkým na ochranu podzemných a povrchových vôd.
– Viacerými stabilizačnými opatreniami v oblasti výskumu, vzdelávania a vedecko-technického rozvoja sme dosiahli hodnotenie rezortnej vedecko-výskumnej základne ako najskonsolidovanejší rezort v SR vo výskume a inováciách.
– Realizované opatrenia z Programu rozvoja vidieka ovplyvnili záujem občanov sťahovať sa z miest na slovenský vidiek napriek tomu, že celosvetová tendencia je opačná. Je to aj preto, že noví vidiečania očakávajú okrem prírodného a dedinského vyžitia rovnako aj služby a pohodlie na prímestskej úrovni. Existujúca veľkovýrobná podnikateľská štruktúra lepšie vyhovuje týmto súčasným predstavám o podobe vidieka a o spôsobe života súčasných vidiečanov.
– Dosiahli sme naprieč politickým spektrom dohodu o uplatnení pestrej štruktúry podnikateľských foriem v rezorte v rovnakých podmienkach.
– Zabránili sme tým chaotickému pretransformovaniu veľkovýrobného hospodárenia, návratom k malým roľníckym hospodárstvam.
– Úspešne sme dokončili realizáciu a právne usporiadanie vodného diela Gabčíkovo – Naďmaroš – odvetvie vodohospodárstva patrilo v tom čase do rezortu pôdohospodárstva.
– Úspešne sme sa zapojili aj do riešenia aktuálnych mimorezortných problémov SR. Napríklad prispeli sme významne k stabilizácii slovenskej koruny originálnou spoluprácou s Japonskom a organizovanou privatizáciou slovenského tabakového priemyslu.

3. Čo sme mohli urobiť inak a čomu sa nedalo vyhnúť?
Keby sme boli mali pred tridsiatim rokmi dnešné informácie, boli by sme sa rozhodovali primerane inak vo viacerých situáciách. Napríklad, keď v roku 1993 NR SR schválila 117 hlasmi Rozvojovú agrárnu koncepciu SR, dnes viem, že sme mali schváliť túto koncepciu ústavným zákonom, vo formáte Doktríny. Teda nemenných princípov a zásad zabezpečujúcich trvalo ich akceptáciu. Tak by sa s koncepciou nezhodujúce zásady nemohli presadiť.
Mali sme jednoznačne presadzovať pri našom vstupe do EU rovnaké podmienky podpory pre našich poľnohospodárov ako mali pôvodné členské štáty EU. Spoločná poľnohospodárska politika, už v názve spoločná, sa predsa zaväzuje aj k jednotnému systému uplatňovania nástrojov poľnohospodárskej politiky. Slovensko súhlasilo s našou diskrimináciou až do roku 2013. Nedokázalo však ani tento prísľub EK dosiahnuť. Taktiež v diskriminácii slovenského pôdohospodárstva v podporách zo štátneho rozpočtu SR sa údajne nedalo vyhnúť. Nepresadili sme proporcionálny princíp. SR sa zachovala tiež ako slabý štát, keď akceptovala vyhlásenie zástupcu EK, že nás idú diskriminovať, aby nás zložili na kolená preto, aby nás potom lacno skúpili, teda kolonizovať Bolo to v roku 2004, tesne pred naším vstupom do EU.
Dnes aj agrárna samospráva považuje presun financií z II. Piliera do I. za omyl, ktorému sa dalo vyhnúť a dá sa to napraviť, ale táto možnosť sa niekoľko rokov nevyužíva.

4. Čo by sme mohli pre náš rezort urobiť do budúcnosti?
Odporúčam, aby pri navrhovaných opatreniach do budúcna boli súčasťou aj dopadové štúdie. Navrhované riešenia s dopadovými štúdiami po roku a po skončení ich zavedenia do praxe treba vyhodnotiť a navrhnúť využitie záverov konkrétnej práce.
Pre dlhodobú perspektívu, stabilitu a istotu je potrebné prijať systém Potravinovej suverenity Slovenska, ako základný dokument trvalo udržateľného rozvoja pôdohospodárstva. Princípy koncepcie, vízie, prognózy trvalo udržateľného rozvoja pôdohospodárstva SR, potravinovej suverenity Slovenska a ďalších programových dokumentov treba zafixovať ústavným zákonom v podobe Doktríny. Skúsenosti v celom svete hovoria, že štát, ktorý nemá pre konkrétny štátny záujem vlastnú doktrínu, podlieha doktríne toho, kto ju má.
Neodkladné posilnenie konkurencieschopnosti našich podnikateľov na úroveň priemerných parametrov štátov EU je prvou a nevyhnutnou podmienkou úspešnosti revitalizácie pôdohospodárstva SR. Bez toho sú všetky snahy o revitalizáciu neefektívne.
OSN /Organizácia spojených národov/ nás ubezpečuje, že ľudstvo dokáže vyriešiť všetky problémy súčasné i budúce, ale ak budú priaznivé politiky. Povzbudzuje nás to. Sme si vedomí mimoriadne náročnej úlohy, zdvojnásobiť ekonomický výkon poľnohospodárstva a potravinárstva SR, v podmienkach SPP, ktorá priorizuje ekológiu. Je to politická úloha, lebo politika je presadzovanie záujmov. Preto je opodstatnené, priam nevyhnutné, dovolávať sa politiky, ktorá zabezpečí, aby pôdohospodárstvo bolo štátnym záujmom SR ako silného štátu. Ľahšie sa chápe tento názor, keď k nemu pridáme citát Kofi Annana, bývalého šéfa OSN „Slabé štáty sú najväčším nešťastím národov.“
Na Slovensku naši predkovia prežili zložité časy vďaka pracovitosti, húževnatosti, tvorivosti, prispôsobivosti a dobrotivosti. Žiaľ, v súčasnosti si predstavitelia nášho štátu zjednodušujú nevyhnutnosť prispôsobovať sa prostrediu za poddajnosť, až kapituláciu. Vyhovuje im, že SR je slabý štát. Ani slabý štát nemôže ale ignorovať vyjadrenie zástupcu EK o tom, ako nás zložia na kolená, s cieľom, aby nás mohli lacno kúpiť. Vopred chystajú reformy SPP tak, aby na nich mohli získať výhody oproti nám. Robia to úspešne, lebo používajú profesionálne postupy vrátane podpory politikmi nášho slabého štátu.
O všetkom rozhodujú ľudia. V demokracii sú to politici a voliči, ich informačná príprava, ochota a schopnosť angažovať sa. O nevyhnutnosti výchovy občanov pre demokraciu sa presvedčil niekoľko storočí pred naším letopočtom aj Sokrates, na samom počiatku uplatňovania demokracie v politike. Aj Konfucius a ďalší filozofi a politici opakovane potvrdzujú, že demokracia má limitujúce prínosy, priamo úmerné kvalite pripravenosti občanov. Politiky majú byť bližšie k voličovi ako je to na Slovensku v súčasnosti, keď volič má možnosť kvalifikovane si voliť “menšie zlo“. Silný štát zabezpečuje volebný model priamej voľby, kde sa kontakt voličov s konkrétnym zvoleným politikom deje kontinuálne.

Aktuálne opatrenia a námety
Súhlasím a odporúčam z tohto ročnej Zelenej správy realizovať návrhy a opatrenia. Významne by sa mohol zvýšiť účinok tohto dokumentu nasledovnými opatreniami. Pred textom samotnej správy by malo byť vyhodnotenie plnenia záverov minuloročnej správy. Taktiež treba vyhodnotiť dopady a nápravné opatrenia z neplnených úlohy starších Zelených správ.Pridávam aktuálne námety, ktoré by podporili zabezpečenie potravinovej sebestačnosti Slovenska:
– Prvoradou úlohou je dôsledná analýza doterajších koncepcií, prognóz a konkrétnych pozitív a rizikových vplyvov na sebestačnosť ako aj vyvodenie konštruktívnych záverov. Práve tak akceptovanie vyhovujúcich skúseností zo zahraničia a skúseností pozitívnych domácich vzorov.
– Neodkladne treba zosúladiť faktory, určujúce konkurencieschopnosť agrárneho trhového prostredia SR, na úroveň našich konkurentov. SR musí bezpodmienečne zlepšiť národné podpory pre agrárny rezort minimálne na úroveň svojich susedov.
– Spoločne so štátmi V4 a so spolupracujúcimi štátmi, presadzujúcimi odstránenie diskriminácie z SPP EÚ, sa treba principiálne zasadiť proti znevýhodneniu pri redukcii využívania hnojív a pesticídov ako aj všeobecne prijímaných lineárnych výpočtov a opatrení.
– Prioritne treba pomôcť revitalizovať produkciu komodít pod 85 percentnou mierou sebestačnosti. Ide najmä o potraviny živočíšneho pôvodu, o zeleninu, ovocie a zemiaky. Podmienkou splnenia národných kvantitatívnych a kvalitatívnych cieľov je modernizácia a dobudovanie chýbajúcich prvovýrobných a potravinárskych kapacít.
– Reštrukturalizáciu foriem podnikania robme v rozsahu, ktorý nenaruší výkonnosť tých podnikov, ktoré zabezpečujú výkonnosť trvalo udržateľným spôsobom. Naopak, motivujme ich k tomu, aby plnili aktualizované úlohy.
– Modernizácia potrebuje systematicky prenikať do všetkých oblastí pôdohospodárstva, vrátane precíznych technológií, digitalizácie a širokopásmového zabezpečenia.
– K rezortným prioritám patria veda, výskum a inovácie; treba im venovať väčšiu pozornosť a podporu, porovnateľnú s okolitými štátmi.
– Novú pôdnu politiku si vyžaduje podpora zvýšenej ochrany pôdy a udržateľnej formy jej využívania.
– Veľmi dobré príklady z praxe treba oveľa efektívnejšie využívať pre poradenstvo, praktickú prípravu a pre spoluprácu s vedecko-výskumnou základňou cez overovací výskum pri špecializovaných ústavoch SAPV a ich odborových infocentrách.
– Prednostne a všetkými cestami treba investovať do ľudí. Máme výborné praktické príklady úspešného pôsobenia, hodné šírenia a spoločného konštituovania modernizačných centier.
– Naplno treba využiť potenciál všetkých finančných nástrojov, vrátane návratu k osvedčeným fondom.
– Spoluprácu obchodných partnerov pri odbyte a spracovaní poľnohospodárskych komodít je možné podstatne zefektívniť širším využívaním vzájomne vymáhateľných dlhodobých obchodných zmlúv.
– Je potrebné naprávať súčasný spoločenský status pôdohospodárstva. Treba rozširovať odborné informácie, predstavovať pozitíva a vzory riešenia problémov. Treba podporiť pravidelné televízne vysielanie o trvalej udržateľnosti pôdohospodárstva.
– Do základných škôl treba opätovne vrátiť záhradky a mini chovy zvierat.
– Študentov špecializovaných škôl a univerzít treba najmenej po dobu 6 mesiacov pripravovať aj brigádnickou formou počas celej dĺžky štúdia, a treba ich zamestnať v praktických výrobných profesiách.
– Osobitnú pozornosť si zasluhujú dobré zahraničné skúsenosti z mestského pôdohospodárstva, napríklad Spektrum Home, EIT, Table farm, projekt Okrasná záhrada z úžitkových rastlín, nekonvenčné pôdohospodárstvo a výroba potravín.
– Podporu na podobnej úrovni, aká sa dostáva malým farmám, sa oplatí venovať oživeniu záhradkárskych a drobnochovateľských aktivít, vrátane podpory predaja z dvora. Žiaduce je podporiť rozšírenie činností zväzov v týchto aktivitách na úroveň konzultačných a poradenských pracovísk.
– Agrárna diplomacia potrebuje rezortnú koordináciu na to, aby sa dosiahla plynulá informovanosť a spolupráca vo veciach spoločného záujmu. Napríklad pri formovaní aktuálnych stratégií, pri 14 radách EK a v postupoch pri ekoschémach. Potrebujeme sumárny prehľad zahraničných skúseností, vhodných na uplatnenie v našich podmienkach.
– Určite by nám mohli veľmi prospieť kvalifikované medzinárodné audity pripravovaných riešení našich špecifických problémov, ako aj zapájanie sa našich ľudí do medzinárodných inštitúcií, ktoré pripravujú návrhy aktuálnych postupov v rámci SPP EÚ.
– Máme konkrétne problémové oblasti, ale aj rozvojové projekty vedecko-technického rozvoja, pri ktorých môžeme efektívne spolupracovať. Napríklad zo SRN pri transformácii družstiev, s Fínskom v lesnom hospodárstve, s Francúzskom v pôdnej politike, s USA pri potravinovej suverenite a pri poistných formách či pri kooperácii spracovateľov, s Poľskom pri formovaní konkurenčného prostredia, a s ďalšími krajinami pri mnohých ďalších témach.

Na Blogu mojej stránky www.peterbaco.sk navrhujem ďalšie riešenia.
Expresívnu odozvu mal Príspevok k revitalizácii poľnohospodárstva Slovenska publikovaný na web stránke 16. 9. 2021