Odpovede Petra Bacu na otázky TASR zo dňa 26.12.2010

1. /Ako hodnotíte vývoj v slovenskom agrosektore v roku 2010,
čo považujete za pozitívne a naopak čo za negatívne. Aký máte názor
na schválený štátny rozpočet v kapitole Agrosektor ?

Rok 2010 bol mimoriadne ťažký. Poľnohospodári ho hodnotia ako najťažší od prvých rokov transformácie na trhové podmienky. Vo všeobecnosti zaznamenávame úpadok vo výrobe, ekonomike, zamestnanosti sociálnych a spoločenských pomeroch na vidieku. Pôdohospodárstvo a vidiek prestali byť od volieb 2010 prioritou vlády.
Negatívne? Negatívne dopady globálnej finančnej krízy, nepriaznivého počasia, diskriminujúcej spoločnej agrárnej politiky EÚ /SPP/, nevyvážených zmluvných vzťahov medzi výrobcami potravín a obchodnými partnermi založených na dominantnom postavení obchodu a ďalších negatívnych faktorov na hospodárenie v agrosektore boli v roku 2010, nepredstaviteľne ťažké. Horšie, ako sa aj v opatrných odhadoch očakávalo. Významne sa zhoršujú finančné možnosti agropodnikateľov. Veľmi zlé je to, že negatívne dopady /osobitne prepúšťanie pracovníkov/ sa najviac prejavujú v najslabších regiónoch SR. Prípady opúšťania hospodárenia a osobné zúfalstvo v týchto regiónoch sú realitou. S veľkými obavami sa preto pozeráme na riziká vyplývajúce z očakávaného nedofinancovania rozvoja rezortu, ale aj z nedostatku financií pre zabezpečenie základných vstupov potrebných pre plynulé zabezpečenie výroby v roku 2011.
Pozitívne? Je obdivuhodné, že slovenský agropodnikatelia sa aj v podmienkach kumulácie mnohých zlých okolností v roku 2010 nevzdávajú a snažia sa, najmä cestou tvrdej vnútropodnikovej reštrukturalizácie a racionalizácie, nájsť spôsob na produkovanie potravín. Je nemálo príkladov takých podnikov, ktoré sa aj za tejto situácie dokážu rozvíjať. Potešiteľné je, že tieto príklady nachádzajú plošnú odozvu.
Schválený rozpočet pre rok 2011 poskytuje pôdohospodárstvu najmenej financií z národných zdrojov od nášho vstupu do EÚ. Hodnotenie rozpočtu je principiálne otázkou jeho porovnania na minulé rozpočty. Konkrétne údaje za rok 2010 zatiaľ rôzne inštitúcie iba rôzne odhadujú. Väčšiu vypovedaciu schopnosť má preto porovnávanie agrárnej kapitoly rozpočtu 2011 s už uzatvoreným rokom v nasledujúcom prehľade.

ROZDELENIE VÝDAVKOV KAPITOLY MP
Plus treba prirátať deficit za červenú naftu – cca 25 mil. EUR a DPH predaj z dvora
cca 1,5 mil. EUR.

Nie sú tu ešte zahrnuté straty, ktoré napríklad vzniknú prvovýrobcom potravín zo zhoršenej vyjednávacej pozície pri uzatváraní zmlúv s obchodnými reťazcami v dôsledku vládou pripravovanej zmeny príslušného zákona ap. Tieto fakty hovoria dostatočne o tom že podmienky pre hospodárenie a zamestnanosť sa idú v roku 2011 značne zhoršiť. Predovšetkým znížená národná vyrovnávacia platba a znížená štátna pomoc sú ďalším významným signálom /takmer 60 mld. Eur/ pre našich zahraničných konkurentov, že SR im otvára priestor pre ich potraviny.

2. Má slovenské poľnohospodárstvo smerovanie – pomohlo mu od roku
2006 časté striedanie ministrov. Na čo by sa podľa Vás malo zamerať
súčasné vedenie agrorezortu a prečo ?

Smerovanie slovenského pôdohospodárstva sa žiaľ zásadne mení s každou zmenou vlády. Je to tragédia nielen pre pôdohospodárov, ale aj pre náš vidiek a celé Slovensko, lebo sme najvidieckejšia krajina v EÚ /s Fínskom/ a hospodárenie v krajine si vyžaduje dlhodobú stabilitu, neznesie náhle zmeny. Všetky kultúrne štáty si túto stabilitu chránia ako jeden z najvýznamnejších národnoštátnych záujmov. Uvážlivá agrárna politika štátu sa považuje za syntetický prejav kultúrnosti moci.
Vlády SR, v rokoch 1990, 2000 a 2010 prichádzali s reštriktívnymi programami pre agrorezort, čo prinieslo vždy úpadok pôdohospodárstva a postupnú devastáciu vidieka SR . Dokonca súčasná Vláda SR má vo svojom programovom vyhlásení záväzok, že bude aj v EÚ presadzovať úplné zrušenie podpôr pre poľnohospodárstvo. Je to samozrejme úplná hlúposť, s ktorej sa naši partneri z iných štátov smejú. Šikovne túto „ústretovosť “ vlády SR využívajú na posilnenie pozície svojich exportérov na našom trhu na úkor slovenských producentov potravín. Svedčí to aj o nekompetentnosti SR, ako partnera pre rokovania o závažných otázkach agrárnej politiky EÚ, ktoré práve prebiehajú a budú mať fatálny dopad aj na naše poľnohospodárstvo na mnoho rokov dopredu. Svedčí to aj o outsiderskej pozícii ministerstva pôdohospodárstva v rámci súčasnej slovenskej vlády.
Vlády, ktoré neboli pravicovo orientované mali pre slovenské pôdohospodárstvo rozvojové smerovanie /poľnohospodárstvo, potravinárstvo, lesníctvo a rozvoj vidieka/ V dokumente predchádzajúcej vlády „Stratégia rozvoja Slovenska do roku 2020“, sa premietli princípy z rezortnej prognózy rozvoja pôdohospodárstva, ktorú spracovali vedecké pracoviská rezortu pôdohospodárstva. Z týchto prác jednoznačne vyplýva tendencia rozvojového smerovania rastom, vyšším využitím existujúceho produkčného potenciálu slovenskej krajiny aspoň o polovicu oproti východiskovému stavu. Otvorilo by to tiež nové pracovné príležitosti na vidieku, v najzložitejších regiónoch Slovenska celkovo o asi 130 tisíc miest. Pre tieto regióny sa nevie ani perspektívne nájsť iné hospodárske a sociálne riešenie. Bolo by to možné aj pri veľmi šetrnom, ekologicky ohľaduplnom hospodárení. Dal by sa takto zastaviť divoký proces vysťahovalectva zo slovenského vidieka a prejsť na organizovanejšiu podobu urbanizácie Slovenska. Ide tu nielen o pôdohospodárstvo, ale o vidieckeho ducha Slovenska, o jeho skutočnú národnú identitu.
Pokiaľ ide o striedane ministrov pôdohospodárstva v predošlej vláde nemyslím si, že dôvodom boli ich chyby v realizácii vládnej agrárnej politiky. Ministri pôdohospodárstva, po roku 2006, sa vo svojej práci snažili v prvom rade o dôsledné naplnenie rozvojového vládneho programu. Aj hodnotenia ich práce samosprávou poľnohospodárov bolo priaznivé, najme v prvých dvoch rokoch vlády. Samozrejme príchodom krízy a odbytových a cenových extrémnych globálnych zlomov narastala aj v SR nervozita. Osobne môžem potvrdiť ich kompetentnosť pretože, ako vtedajší europoslanec pôsobiaci v agrárnom výbore EP, som s každým z nich spolupracoval. Je pravda, že každý vložil do svojej práce aj kus svojho štýlu, svojho ja, ale nedovolím si povedať či to bolo viac na osoh, alebo na škodu veci. Je to môj osobný pohľad, ovplyvnený určite aj tým že za ministra pravicovej vlády existoval zákaz poskytovať mi informácie ako europoslancovi, ktorý mal v EP presadzovať agrárne záujmy SR.
Vedenie rezortu by sa malo prednostne zamerať na strategickú úlohu ktorou je reforma Spoločnej poľnohospodárskej politiky EU /SPP/ s platnosťou do roku 2020. Súčasná SPP nás silne diskriminuje. Je najvyšší čas prejaviť aktivitu, lebo o zmenách sa rozhoduje teraz. Prezident SR, Vláda SR /premiérka, MZV ai./, ale aj NR SR sú úplne mimo diania v tejto oblasti. Pritom ide o vrcholne politickú záležitosť, kde sa musia angažovať politické špičky štátu /tak je to napr. vo Francúzku, Nemecku, Rakúsku, Sarkozy, Merkelová …/. Samotné MP SR nie je dostatočne kompetentné prebojovať zastavenie neokoloniálneho charakteru dnešnej SPP.
V každom prípade by sa minister v tejto dobe, keď ide o všetko, mal snažiť spájať poľnohospodárov na tom, čo sú spoločné slovenské záujmy v EÚ a podporovať ich činnosť a aktivity v tomto smere.

3. Môžete porovnať vývoj v agrosektore SR s okolitými štátmi, najmä s ČR,
Maďarskom a Poľskom ? V čom sú lepší a v čom horší ?

Na porovnávanie agrárnych parametrov týchto štátov sú k dispozícii rozsiahle, špecializované informačné zdroje. Každé hľadisko je dôležité, preto ťažko vybrať niečo stručne. Najsyntetickejšie si myslím, hovorí o pôdohospodárstve štátu jeho agrárna politika a finančné súvislosti. Je to predovšetkým o peniazoch a tie sú odrazom politickej vôle v spoločnosti zachovať svoj vidiek a poľnohospodárstvo. Táto vôľa bola najslabšia zo štátov V4 v Maďarsku a na Slovensku. Žiaľ v SR upadali najviac výroby s najväčšou pridanou hodnotou a zamestnanosťou ako zeleninárstvo, kvetinárstvo, ovocinárstvo, vinohradníctvo, chmeliarstvo, chov ošípaných a dobytka, spracovanie poľnohospodárskych produktov a potravinárstvo. V ďalších otázkach sa venujeme slovenskému pôdohospodárstvu podrobnejšie.
Príbeh poľského poľnohospodárstva v prechode na kapitalizmus, aj v období po vstupe do EÚ, je najúspešnejší spomedzi štátov V4. Poľskí agrárnici sú veľmi silní, lebo sú aj priami vlastníci fariem. Keďže v Poľsku je podiel pracovníkov v poľnohospodárstve 18% /v SR do 4%/, žiaden politik si tam nedovolí aroganciu známu z našej politiky ako napríklad vyhlásenie, že „podpora poľnohospodárstva sú peniaze vyhodené do čiernej diery“. Skončil by v politike, nedostal by vo voľbách hlasy. Poľskí politici nadbiehajú farmárom a formulujú pre nich rozvojové agrárne politiky. Od počiatku prístupových rokovaní až doteraz sa príkladne kontinuálne, zvrchovane a úspešne za svojich roľníkov, aj za roľníkov V-4, stavia každá poľská vláda. Poliaci dojednali pre všetky nové členské štáty dorovnanie z národných rozpočtov priame platby pre poľnohospodárov vo výške 30 %, lebo štartovacia výška zo zdrojov EÚ bola len vo výške 25 % v porovnaní so starými členmi. Poľský poľnohospodári majú tiež 55 Eur/ha štátnu pomoc, daňové a sociálne výhody, o ktorých sa v SR ani len neuvažuje.. TVR – „televízia roľná“, stanica vysielajúca 20 h. denne pre poľnohospodárov a vidiek, v porovnaní s našim vzťahom médií k chlebovému odvetviu u nás, je tiež príkladom jeho rozdielneho postavenia. Úspešná agrárna politika Poľska a váha Poľska v EÚ sú pre nás nielen inšpiratívne, ale aj jasným signálom na úzku kooperáciu s Poľskom pri reforme SPP, ktorá má platiť po roku 2013
Okrem Poľska aj poľnohospodárstvo v ČR sa adaptovalo lepšie ako poľnohospodárstvo v SR. Dá sa povedať, že lepšie v takej miere, v akej majú český poľnohospodári vyššie podpory. Napríklad, v ČR okrem vyššieho základu priamych platieb, každoročne dorovnávali priame platby EÚ aj zo štátneho rozpočtu v plnej výške a tiež, tak ako v Poľsku, štátnu pomoc poskytovali od vstupu do EÚ takmer 60 Eur/ha /v SR 2 Eur/ha/. Treba tiež poukázať na fakt, že zatiaľ čo slovenská vláda zrušila v r. 2000 podporný pôžičkový fond na rozvoj pôdohospodárstva, vláda ČR ho práve vtedy zaviedla ako osvedčený vzor zo SR. Pomocou tohto fondu si český poľnohospodári za dve volebné obdobia zásadne zmodernizovali svoje podniky. Ani pravicové vlády v ČR nerobili také zásadné zmeny v cieľoch a podporách poľnohospodárstva ako to bolo v SR. Rozdielne agrárne politiky sú hlavný dôvod prečo hovoríme v roku 2010 o dvojnásobnom úpadku slovenského pôdohospodárstva oproti českému.
Maďarsko zaznamenalo, spomedzi štátov V-4, najtvrdší dopad transformácie po roku 1989 na svoje poľnohospodárstvo. V súčasnosti sa mi však najviac pozdáva proagrárny program maďarskej vládnej strany a Vlády MR spomedzi agrárnych programov štátov V-4. Hoci je zatiaľ viac v deklaratívnej ako v realizačnej podobe, je ucelene providiecky a dlhodobo koncepčný a perspektívny. Je zameraný nielen na podpory pre poľnohospodárov, ale aj na ochranu domáceho trhu s pôdou a potravinami a celkovú revitalizáciu vidieckych hodnôt. Je jednoznačne pronárodný aj v postoji Maďarska pri reforme SPP EÚ, pripravovanej po roku 2013.
Najlepšie sa po vstupe do EÚ v roku 2004 adaptovalo Slovinské pôdohospodárstvo. Slovinskí vyjednávači pri vstupe do EÚ v roku 2004 dohodli pre slovinských poľnohospodárov celkom rovnaké podpory z finančných zdrojov EÚ, ako mali staré členské štáty. Okrem toho, Slovinsko podporilo svojich poľnohospodárov aj zo zdrojov vlastného štátneho rozpočtu na podobnej úrovni, ako to robia staré členské štáty EÚ.

4. Ako hodnotíte aktivity súčasného ministra Zs. Simona pri pokuse
o spoločný postup krajín V4 a Bulharska, Rumunska pri návrhoch voči
Bruselu v otázke budúcej spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP) po roku
2013.

MP SR nekoná v tejto veci dostatočne aktívne, mobilizujúco a efektívne vo vzťahu k zainteresovaným orgánom. Nespolupracuje a nehľadá dohodu s agrárnou samosprávou v tejto životne dôležitej záležitosti. Nedostatočne sa pripravujú a využívajú analýzy a dopadové štúdie pre variantné rozhodovanie. Spolupráca so zahraničnými vládami a výskumnými pracoviskami na optimálnych postupoch a pri hľadaní spojencov pre presadenie našich záujmov je maximálne na deklaratívnej úrovni. Potvrdzuje to napríklad Deklarácia V4 z 9. novembra /ktorú pripravilo MP SR/, kde sa všeobecne konštatuje, že sa majú „zaviesť nové objektívne kritériá“ Pritom, ale nie je ani zmienka o tom, aké kritéria sú objektívne a v čom majú byť nové.
Odovzdanecky čakáme na to, čo predložia a nakoniec aj prijmú iní. Potom, ako zvyčajne, budeme plakať ako nám robia zle. Pôvodné členské štáty EÚ pritom jasne hovoria, že oni chcú na SPP zarobiť a považujú náš rovnaký záujem za legitímny, ale nemôžeme od nich čakať, že nám budú nasilu robiť dobre.
EK predstavila tri spôsoby realizácie reformy SPP. Mali by sme sa vyhnúť lavírovaniu medzi troma predstavenými možnosťami reformy, lebo sa stávame nezrozumiteľní. Môj názor je, že máme jednoznačne presadzovať prvú možnosť reformy SPP, kde by sme mohli slovenský agrárny záujem reálne dosiahnuť. V tejto prvej možnosti ide o odstránenie najpálčivejších nedostatkov SPP, čo je aj všeobecne najlepší /najlacnejší, najrýchlejší/ spôsob napredovania, keď sa odstraňujú nedostatky ako výsledok analýz slabých stránok systému. EK predsa vo svojich oznámeniach vždy hovorí že na prvom mieste ide v reforme SPP o odstránenie nedostatkov SPP a nápravu identifikovaných chýb.
Pred troma rokmi som zhrnul analýzu týchto nedostatkov a predstavil v EP /a postupne na ďalších zainteresovaných orgánoch, vrátane osobného prerokovania s kancelárom komisára EÚ/ pod názvom „päť omylov SPP – päť výziev pre reformu SPP“. Som toho názoru, že okrem prioritného odstránenia diskriminácie poľnohospodárov nových členských štátov / NČŠ/, by malo v reforme SPP ísť o zmiernenie nestability agrárnych trhov, o znižovanie výrobných nákladov ale aj o prechod k dlhodobo plánovaným, systémovým a inštitucionálnym opatreniam.
Spomínaná prvá možnosť reformy SPP priamo poskytuje priestor k náprave zásadnej chyby, ktorou bolo v predchádzajúcej reforme zrušenie verejných zásob a celkové radikálne zredukovanie trhových opatrení spred takmer dvadsiatich rokov /z 92% podielu z SPP na 7%/. Táto možnosť taktiež dáva priestor na zásadné posilnenie prvej osy II. piliera SPP, teda na opatrenia podporujúce znižovanie farmárskych cien, a tým na zlepšenie konkurencieschopnosti agroproduktov EÚ na globálnom trhu. Umiernenosť tejto prvej možnosti poskytuje priestor aj pre akceptovanie princípov reformy SPP už schválených, vo všetkých orgánoch EÚ, v tzv. “Zdravotnej prehliadke SPP“ pred dvoma rokmi. Nemali by sa zneisťovať farmári a po dvoch rokoch opäť meniť podmienky. Išlo tu o zásadné riešenia nášho záujmu, vrátane otázky obmedzeného krátenia podpôr pre „veľké farmy“, zjednodušovania SPP, krížových platieb, presunov financií medzi piliermi ap. Takto si otvoríme negociačnú možnosť aj pre čiastočný ústup pre komisiu, ktorá presadzuje druhú variantu. Naopak, pri priamej podpore druhej možnosti sa zapletieme aj do riešení ktoré nás nezaujímajú, nie sú naším záujmom, alebo sú v priamom rozpore so záujmami SR.

5. Čo si myslíte ako reálne bude fungovať SPP po roku 2013, čo dovolia staré
členské štáty EÚ tým tzv. novým. Bude SPP jediná, alebo bude opať
dvojrýchlostná ?

Ako som už uviedol skôr, EK vo svojom oznámení predložila do diskusie tri možnosti ako reformovať SPP / v prílohe týchto odpovedí sú priložené/. Je verejné tajomstvo že EK ide cestou menšieho odporu a preferuje druhú možnosť, ktorá je blízka francúzskym a nemeckým záujmom. Samozrejme sa snažia presviedčať aj NČŠ o tom že v tejto možnosti sa dajú realizovať aj ich záujmy, teda hlavne zjednotenie priamych platieb vo rovnakej výške na 1 ha v celej EU. V ponuke druhej možnosti EK je jednotná, tzv. základná priama platba, ktorá by bola približne na úrovni dnešnej priamej platby stanovenej na tzv, historickom princípe /okolo polovičnej úrovne priamych platieb starých členských štátov – konkrétne v SR dvojtretinovej/. Druhá časť má byť diferencovaná s ohľadom na doterajšiu, nové členské štáty diskriminujúcu, sumu týchto platieb pre jednotlivé štáty a s ohľadom na úroveň nákladovosti v jednotlivých štátoch.
Argumentuje sa tu nepravdivo a teda úplne neopodstatnene s tým že NČŠ majú nižšie pracovné náklady. Nižšie mzdy majú, ale to je vykompenzované vyššou produktivitou práce ktorú majú starý členovia. Naopak, NČŠ nakupujú vstupy /agrochemikálie , hnojivá, stroje a osivá/ často až o desiatky percent drahšie a predávajú svoje produkty podstatne za nižšie ceny. Logicky z toho vyplýva že takýto balík podpôr môže byť len na úkor podpory rozvoja vidieka, lebo celkový rozpočet sa nezvýši, čo nám ide vytiahnuť peniaze /znížiť podpory/ z druhého vrecka.
Je tu riziko, že niektoré NČŠ budú náchylné, tak ako sa to stáva, podporiť túto ponuku EK, resp. že sa nájdu medzi nimi takí, ktorí príjmu osobitnú prípadnú ponuku na národnú výhodu a rozbijú jednotu nových štátov. Bolo by preto vhodné prísť iniciatívne s prvou možnosťou medzi NČŠ. Tu má práve najvýznamnejšiu úlohu slovenský minister pôdohospodárstva, ako predsedajúci skupine štátov V4, kde participuje aj Rumunsko a Bulharsko. To bude konkrétny dokument o práci MP SR, slovenskej diplomacii a slovenskej vlády.
V tejto fáze nepripúšťam alternatívu, že by SPP /EU/ bola naďalej dvojrýchlostná. Bolo by to možné len vtedy ak by s tým NČŠ súhlasili. Som presvedčený o tom, že akékoľvek delenie na dvojrýchlostné zóny by bolo odštartovanie postupného likvidovania EÚ v dnešnej podobe.

6. Aký predpokladáte vývoj v slovenskom agrosektore do konca volebného
obdobia tejto vlády, teda do roku 2014 a ako výhľadovo na najbližších
10 rokov, teda do roku 2020 ?

Je úplne reálne, že pri súčasnej agrárnej politike sa výkonnosť tohto rezortu do roku 2013 zníži pod 50%-nú úroveň oproti stavu pred rokom 1990. Postupne by čakala slovenské poľnohospodárstvo a slovenský vidiek nová podoba. Štruktúra hospodárstiev bude pestrá, od niekoľko tisíc hektárových, silne industrializovaných veľkofariem, tu budú hospodáriť v menšom podiele na pôde aj menšie ekologicky a na miestne trhy previazané, zväčša rodinné, farmy. Samozrejme, že pre vidiecke obyvateľstvo bude narastať význam samozásobiteľstva na jednoduchej až primitívnej technickej báze. Bude sa rozširovať systém podobný americkému systému „víkendových fariem“, keď si obyvatelia miest budú na dedinách kupovať lacné domy a budú si najímať domácich obyvateľov, aby im tam aj hospodárili.
Viedenský ekonomický inštitút predstavil, už pred siedmimi rokmi, projekt neokolonizácie vidieka v nových štátoch EÚ, špeciálne v SR /pre teritoriálnu blízkosť a prílišnú otvorenosť SR/. Podľa neho, na veľkovýrobných farmách tu budú dominantne gazdovať „zahraniční investori“, ktorí sa budú správať racionálne, budú maximalizovať zisk, uplatnia najmodernejšie technológie a výrobné a organizačné systémy. Samozrejme, vrátane redukcie pracovníkov v poľnohospodárskej prvovýrobe až o polovicu oproti dnešnému stavu. Spolu so službami pre poľnohospodárov a nadväzným spracovaním poľnohospodárskych produktov sa pri takomto vývoji ešte zníži celková vidiecka zamestnanosť o viac než 100 tis. pracovných miest.
Bude to podobná situácia ako pred 100 rokmi, keď veľkostatky na Slovensku predstavovali špičku efektívneho poľnohospodárstva vo svete. / Poľnohospodárski robotníci na veľkostatkoch žili prevažne na naturálnej odmene/. „Zvyšok“ pôvodného vidieckeho obyvateľstva sa živil na prevažne urbárskych lesoch, pasienkoch a horšej pôde, ktorá sa nehodila veľkostatkom. Znamenalo to tiež obrovské vysťahovalectvo, čo by bol pre dnešok pravdepodobnejší model. SR, ako najvidieckejšia krajina EÚ, takto úplne, alebo významne stratí pôvodný vidiecky charakter, slovenskú dušu a podstatu.
Oproti tomuto modelu jednostrannej maximalizácie zisku z poľnohospodárstva staviame rozvojovú agrárnu politiku, postavenú na domácich agropodnikateľoch, zabezpečujúcich tiež sociálne, kultúrne a ekologické rozvojové vidiecke statky. Prognóza rozvoja preukázala, že pri viac než 50% raste poľnohospodárskej produkcie, pri raste vidieckej zamestnanosti o 130 tis. pracovitých miest v celom komplexe a pri príslušnom raste ekonomiky vidieka, je možné dosiahnuť aj harmonickú urbanizáciu vidieka SR.

7. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR oznámilo, že
vo veci predĺženia prechodného obdobia na nemožnosť nákupu pôdy
cudzincami neprijme žiadne opatrenia ? Ako hodnotíte takéto rozhodnutie a
aké bude mať resp. môže mať podľa Vás dôsledky pre agrosektor v SR.

Toto rozhodnutie hodnotím ako veľmi zlé, s fatálnymi dôsledkami pre Slovensko ako celok, nielen pre vidiek a pre pôdohospodárstvo. Krajín, ktoré si nechránia svoju pôdu pre svojich domácich agropodnikateľov je v celej EÚ málo, a v takejto úplne obnaženej podobe ako to robí Vláda SR, sme asi sami.
Potvrdením takéhoto môjho postoja je Dánsko, ktoré má najtvrdšie obmedzenia pre prístup cudzincov k ich pôde, pritom ale Dáni sú v SR najusilovnejší zahraniční nákupcovia pôdy. Ďalej v texte menujem dánske zákonné dôvody prečo to robia. Dôsledky, ktorých sa oni obávajú pri predaji svojej pôdy samozrejme v plnej miere platia aj pre nás.
Treba tiež brať do úvahy fakt, že celosvetovo prebieha oveľa intenzívnejšie proces cezhraničného skupovanie pôdy v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. Je to tiež dôsledok investičného chaosu z krachu pomýlených ideí /žiaľ ocenených Nobelovov cenou/ o večnej racionalite trhov, vrátane finančných špekulácií. Čína ako štát vlastní vyše 2,5 mil ha poľnohospodárskej pôdy v zahraničí a skupuje ďalej. Pôdu v zahraničí kupujú Arabské petrolejárske, ale aj ďalšie štáty. Viaceré štáty sa začínajú obávať týchto tendencií a hľadajú možnosti odliberalizovať trh s pôdou. Nemusíme ani hovoriť o tom, že stav, keď budú problémy a štáty budú raz určite potrebovať v rámci svojich hraníc rozhodovať o svojom území si takto pripravujeme do budúcnosti až neriešiteľné problémy.

8. Dalo by sa spresniť ako je otázka vlastníctva pôdy riešené v krajinách V4,
resp. napríklad v niektorých krajinách západnej Európy proti „vykupovaniu“
cudzincami.

Všetky štyri štáty V4 pri svojom vstupe do EÚ v roku 2004 si uplatnili zákaz predaja poľnohospodárskej pôdy pre cudzincov, fyzické osoby do roku 2011. Poliaci, potom aj Maďari a Češi požadujú predlženie tohto zákazu. Slovensko ešte v júni 2010 bolo rozhodnuté urobiť to isté. Odôvodňovanie úplnej liberalizácie trhu s pôdou súčasnou Vládou SR s tým, že sa umožní lepší prístup investorov k budovaniu investícií v najchudobnejších regiónoch SR nie je opodstatnené, lebo právnické osoby ako investori, majú prístup k pôde aj dnes. Naopak, pravicová vláda zrušila finančné odvody za trvalý záber pôdy pre nepoľnohospodárske účely, čím sa stimulovalo investovanie na pôdach na úkor poľnohospodárstva a čím aj veľmi narástli výmery tzv. hnedých plôch, teda nevyužívaných doteraz zastavaných plôch.
Napriek zásadným ustanoveniam legislatívy ES viaceré členské štáty EÚ si presadili rozdielne zachádzanie pri kúpe nehnuteľností s vlastnými štátnymi príslušníkmi a príslušníkmi iných krajín, vrátane občanov EÚ.
Väčšina západoeurópskych krajín uplatňuje opatrenia pre cudzincov na reguláciu trhu s poľnohospodárskou pôdou, resp. uplatňovalo v prechodnom období.
Dánsky zákon o nadobudnutí nehnuteľnosti stanovuje, pokiaľ osoba nemá trvalý pobyt v Dánsku, ani ho nemala v minulosti súhrnne po dobu päť rokov, musí žiadať ministerstvo spravodlivosti o povolenie k nadobudnutiu nehnuteľnosti.
Poľnohospodársku pôdu aj nehnuteľnosť môže bez povolenia nadobudnúť len občan Dánska alebo inej krajiny EÚ starší ako 18 rokov. Pričom je stanovená povinnosť majiteľa nehnuteľnosť obývať. U fariem od veľkosti 2 ha je stanovená povinnosť poľnohospodárskeho obhospodarovania, od veľkosti 30 ha je nutné odborné poľnohospodárske vzdelanie majiteľa/nájomcu. Spoločnosti môžu nadobudnúť poľnohospodársku pôdu aj nehnuteľnosť len so súhlasom ministra poľnohospodárstva. Cudzie fyzické a právnické osoby môžu nadobudnúť vlastníctvo len na základe povolenia, ktoré sa udeľuje len výnimočne. Cieľom právnej úpravy je predovšetkým zaistenie účelného rozvoja vidieka na báze samovlastníctva, zamedzenie nežiadúcemu vykupovaniu poľnohospodárskej pôdy a nehnuteľností zahraničnými záujemcami a jeho nežiadúcemu využívaniu. Nadobudnutie, vlastnenie, prenájom a predaj poľnohospodárskych a rekreačných nehnuteľností a pôdy sú upravené reštriktívne, a reálnu šancu na vlastníctvo majú len dánski občania.
V Spolkovej republike Nemecko je obmedzené nadobúdanie poľnohospodárskych a lesných pozemkov, kde je vyžadované povolenie ako pre tuzemcov tak aj pre cudzozemcov, fyzické aj právnické osoby.
Spolková vláda je splnomocnená, aby obmedzila nadobúdanie vlastníctva zahraničnými právnickými osobami, kedy je nadobúdanie vlastníckeho práva Nemcami – fyzickými osobami alebo tuzemskými (nemeckými) právnickými osobami v určitom (cudzom) štáte obmedzené, recipročné opatrenia.
V prípade prevodu vlastníctva poľnohospodárskych a lesných pozemkov je stanovená povinnosť získania povolenia od poľnohospodárskeho úradu podľa zemského práva. Jedná sa o opatrenia na ochranu poľnohospodárstva pred výpredajom pôdy a z dôvodu zachovania a zlepšovania agrárnych štruktúr.
Spolkové krajiny môžu stanoviť použitie predpisov (povolení) o predaji práv porovnateľných s právom pozemkovým, ich podstatou je využívanie pozemku pre poľnohospodárske a lesnícke účely.
Rakúska legislatívna úprava a spravovanie problematiky nehnuteľností spadá do kompetencie spolkových krajín, ktoré prostredníctvom svojich právnych predpisov riešia nakladanie s poľnohospodárskou a lesnou pôdou, stavebnými pozemkami a ostatnými nehnuteľnosťami, ku ktorým hodlajú získať práva cudzinci. Cieľom je zamedziť úbytku poľnohospodárskej a lesnej pôdy, zachovanie rodinných poľnohospodárskych prevádzok, zlepšovanie štrukturálnej skladby vlastníctva pôdy, zladenia záujmov bytovej politiky a územného plánovania. Ďalším z cieľov je regulácia vlastníctva pôdy spôsobom sociálne únosným, riešenie adekvátnej veľkosti pozemkov, obmedzenie možnosti získania pôdy cudzincami.
Za cudzincov nie sú považované fyzické osoby s pobytom v krajine, štátni občania krajín EÚ, fyzické osoby s povolením činnosti v tuzemsku, fyzické a právnické osoby zameriavajúce sa na priame investície, kapitálové obchody alebo investície do nehnuteľností, právnické osoby so sídlom v tuzemsku alebo v európskom hospodárskom priestore.
Predpisy upravujúce problematiku nakladania s nehnuteľnosťami sú v jednotlivých spolkových krajinách odlišné v závislosti od miestnych pomerov (historický kontext, geografické podmienky). Napríklad v spolkovej krajine Voralrberg nie je udelené povolenie k nadobudnutiu poľnohospodárskej a lesnej pôdy v prípade, že by bez závažného dôvodu došlo k strate pôvodného spôsobu jej využívania, príliš vysoká kúpna cena nezodpovedá cenám obvyklým na danom mieste, zamýšľaný predaj by viedol k vzniku či zväčšenia už existujúceho veľkopozemku či bonitby, obhospodarovanie ďalej nebude možné zaistiť vlastnými silami, záujemca o pôdu nemá potrebné znalosti k jej obhospodarovaniu, bez závažného dôvodu by bola narušená priaznivá štruktúra držby pôdy, je podozrenie z podvodu (uvedenie fiktívneho dôvodu pre nadobudnutie).
Francúzsko uplatňuje štátne intervencie na trhu s pôdou. Pôsobí tu štátna inštitúcia SAFER s predkupným právom na pôdu a dohľadom nad farmárskou expanziou.
Vo Francúzsku je aj daňová politika uplatňovaná často ako integrálna časť politiky poľnohospodárstva a vidieka, a to formou zvýhodnenia alebo penalizácie. Dlhodobý nájom pôdy je predmetom zvýhodnenej daňovej politiky.

9. Agropodnikatelia z ktorých krajín budú podľa Vás mať najväčší záujem
o nákup pôdy v SR ? Dalo by sa zabrániť nákupu pôdy v SR vytvorením
nejakého podporného fondu na nákup pôdy ? Môže byť problémom veľmi
rozdrobené vlastníctvo pôdy v SR?

Ako som už skôr uviedol, záujemcovia o kúpu pôdy nie sú len agropodnikatelia. Často ide aj o investovanie do „večnej komodity“, v relatívne fixnej, alebo trvalo zhodnocovanej nominálnej cene. Napríklad, fakt že dnes je poľnohospodárska pôda zo slovenskej strany slovensko-rakúskej hranice až násobkami lacnejšia ako na rakúskej strane zaujíma mnohých investorov. Aktuálny záujemcovia o kúpu pôdy sú už spomínaný Dáni, Holanďania, ale aj Češi, Poliaci, Nemci, Rusi a perspektívne asi najviac Rakúšania. Vzťahy v trhu s pôdou sa však rýchlo menia a všetko môže byť za rok inak. Preto je veľmi potrebné si pôdu chrániť pred zahraničnými nákupcami.
Pre obmedzenie nákupu pôdy zahraničnými fyzickými osobami možno použiť aj pozitívnu motiváciu pre podporu nákupu pôdy našimi agropodnikateľmi, občanmi SR /tuzemcami/. Podoby takejto podpory môžu byť rôzne. Najjednoduchšie riešenie sa ukazuje viazať tieto podpory pre konkrétnu osobu na dĺžku úspešného hospodárenia na pôde na Slovensku. Pôjde napr. aj o poskytovanie dlhodobých výhodných úverov pre tých vybraných poľnohospodárov, ktorý na pôde dlhodobo úspešne hospodária. Konkrétne by to mohlo byť napríklad tak, že kto hospodári úspešne v poľnohospodárskej prvovýrobe v SR dlhšie ako 10 rokov môže dostať na nákup pôdy úver na 20 rokov za úrok 1,5 % p.a. Takúto alternatívu sme mali s NB SR predrokovanú ako „rozpočtovo neutrálnu“ v roku 1997. Podobne je to vo Veľkej Británii. V každej uvažovanej alternatíve podpory nákupu pôdy pre poľnohospodárov sa nejaká forma inštitucionalizácie predpokladá, tak ako to predpokladáte aj vo Vašej otázke. Podporný fond, ktorý spomínam vyššie, do roku 2000 plnil aj túto funkciu.
Rozdrobené vlastníctvo pôdy môže byť určite nemalou prekážkou pri nákupe pôdy. Podstatne väčšou prekážkou pre intenzívny trh s pôdou v SR sú však otvorené administratívne problémy v evidencii vlastníctva pôdy. Pravicové vlády, z nepochopiteľných dôvodov počas svojho vládnutia procesy riešenia identifikácie a všetkých aspektov evidencie vlastníctva pôdy pozastavili. Takže dnes najmä „vďaka“ neusporiadanej evidencii vlastníctva pôdy máme trh s pôdou veľmi obmedzený aj pre tuzemcov. Keďže ide o finančne náročné riešenie a súčasná vláda naň nevyčleňuje finančné prostriedky súčasný stav sa povlečie ďalej.

10. Ako odhadujete zamestnanosť v poľnohospodárstve v SR v najbližších
desiatich resp. dvadsiatich rokoch ? Čaká slovenské pôdohospodárstvo tzv. zlatý
vek?

Do roku 1989 bolo v poľnohospodárskej prvovýrobe SR zamestnaných vyše 7 % z pracovne činného obyvateľstva SR. Dnes je to približne polovica. /Treba však vziať do úvahy fakt, že si poľnohospodári zabezpečovali mnohé služby sami, bez dodávok od externých dodávateľov. Ekonomika JRD bola významne diverzifikovaná aj do nepoľnohospodárskych pridružených výrob pre trh. Počet pracovníkov v poľnohospodárstve, zaoberajúcich sa nepoľnohospodárskymi činnosťami sa oceňoval v pomere jednej tretiny až polovice z celkového počtu pracovníkov. Celkom v poľnohospodárskej prvovýrobe a v „neprvovýrobných“ a pridružených výrobách pracovalo pred rokom 1990 okolo 12% práceschopnej populácie, teda 7%+5ˇ% ./
V EÚ sa bežne ráta s tým že na jedného pracovníka v prvovýrobe možno zamestnávať v súvisiacich odvetviach až troch pracovníkov. Napríklad v Rakúsku sa počíta v celom agrokomplexe až so 17 % zamestnanosťou a s 15 % podielom na HDP. Samozrejme nielen v bezprostrednej prvovýrobe ale aj v súvisiacich spracovateľských, stavebných, skladovacích, dopravných, finančných, priemyselných, vedeckých, vzdelávacích ap. službách.
Ak by sme realizovali, skôr spomínané, rozvojové koncepcie, mohli by sme sa k týmto číslam priblížiť. Teda pri predpokladanej revitalizácii poľnohospodárskej prvovýroby aspoň o polovicu by sme v prvovýrobe mohli zamestnať približne o 35 tis viac pracovníkov a spolu so súvisiacimi odvetviami viac ako 130 tisíc. Nebol by to zlatý vek, ale bol by to zdravého sedliackeho rozumu hodný a pre slovenských občanov a vidiek perspektívny krok, ktorý sa nedá ničím iným zastúpiť.
Všeobecné akceptovanie týchto rozvojových princípov agrárnej politiky by mohlo priniesť aj zásadný zlom v dnešnej zlej situácii v pracovných silách v agrokomplexe. Paradoxne totiž ani v regiónoch s vysokou mierou nezamestnanosti nechcú občania v poľnohospodárstve pracovať. Je to pre veľmi nízku úroveň odmeňovania /sotva dve tretiny priemeru NH/, pre nejasnú perspektívu rezortu, a pre celkové podceňované postavenie rezortu v spoločnosti. Prestárnutosť pracovníkov v rezorte je kritická. Nájsť v rezorte pracovať mladého človeka je dnes skôr náhoda.
Rozvojová revitalizácia rezortu pôdohospodárstva a vidieka rastom bude každým rokom zložitejšia, postupne až nemožná. Vo veku keď sa hľadajú pre ľudstvo spôsoby, ako zabezpečiť výživu a prostredie, pre život ľudí už v neďalekej budúcnosti je nedocenenie ochrany a podpory agrokomplexu, aspoň na úrovni okolitých štátov, viac ako riziko, je to hazard.

Facebook
Twitter
LinkedIn
Email

Súvisiace články


Warning: Undefined array key "include-or-exclude" in /data/b/a/ba9c94ca-922b-49b2-8630-6e324637e7b2/peterbaco.sk/web/wp-content/plugins/jquery-archive-list-widget/classes/class-jq-archive-list-widget.php on line 398

Warning: Undefined array key "include-or-exclude" in /data/b/a/ba9c94ca-922b-49b2-8630-6e324637e7b2/peterbaco.sk/web/wp-content/plugins/jquery-archive-list-widget/classes/class-jq-archive-list-widget.php on line 401

Warning: Undefined array key "ex_sym" in /data/b/a/ba9c94ca-922b-49b2-8630-6e324637e7b2/peterbaco.sk/web/wp-content/plugins/jquery-archive-list-widget/classes/class-js-archive-list-settings.php on line 54

Warning: Undefined array key "con_sym" in /data/b/a/ba9c94ca-922b-49b2-8630-6e324637e7b2/peterbaco.sk/web/wp-content/plugins/jquery-archive-list-widget/classes/class-js-archive-list-settings.php on line 58
Archív článkov