Ospravedlňujem sa zato, že sa k Akčnému plánu /AP/ vyjadrujem na poslednú chvíľu. Nebol som na Slovensku do 12. januára, takže ultraskrátené pripomienkové konanie mi nedáva dostatočný priestor na podrobné stanovisko. K takémuto skratovému postupu však musím poznamenať, že každý koncepčný dokument „ na poslednú chvíľu“ bude treba určite prerábať. Je to škoda, lebo aj fakt, že len polroka starý dokument „Koncepcia..“ vláda potrebuje „doplniť a špecifikovať“ spochybňuje koncepčnosť samú.
AP poukazuje na dlhodobý nekoncepčný prístup k rozvoju poľnohospodárstva SR, na vysokú koncentráciu poľnohospodárskej výroby a na nízky podiel vlastníctva pôdy v pomere k sume aktív agropodnikateľov ako na hlavné príčiny jeho súčasného nelichotivého stavu. AP je akýsi čudný politický dokument, bez seriózneho vyargumentovania týchto tvrdení a domnienok, plný tendenčných a prekrucovaných faktov.
Opakovane sa v tomto oficiálnom vládnom dokumente nepravdivo tvrdí, že tu doteraz neboli žiadne agrárne koncepcie. Boli, každá vláda mala svoju koncepciu, oficiálne schválenú legitímnou vládou. Dokonca aj 1. Vláda R. Fica prijala koncepčný agrárny dokument, kde o.i. uložila ministrovi ďalej s ním pracovať.
Tvrdenie spracovateľov AP o údajnej doterajšej absencii agrárnych koncepcií je ten najväčší omyl. Nie neexistencia koncepcií, ale ich neznalosť a ignorácia niektorými novonastupujúcimi vládami, boli príčinou diskontinuity, až protismernosti smerovania agrárnych politík. Pravdou však predovšetkým je, že súčasný stav je naplnením zlých zámerov a princípov koncepcií niektorých politických garnitúr.
Mali sme tu koncepcie vlád útlmové, odvolávajúce sa na možný bezproblémový dovoz potravín zo zahraničia, dokonca spochybňujúce potrebu funkčného pôdohospodárstva SR. Všetci si určite pamätajú napríklad, pred desiatimi rokmi, na tiež veľmi pochybnú koncepciu prioritnej podpory nákupu mulčovačov ako kľúčovej poľnohospodárskej technológie na udržanie polí bez produkcie, namiesto podpory kultivácie intenzívne produkujúcej krajiny.
Mali sme aj rozvojové koncepcie smerujúce k plnému produkčnému využitiu pôdohospodárskej krajiny SR. Novonastupujúce vlády ich však chybne ideologizovali a odmietli. Revitalizácia produkcie je však vždy časovo, finančne a organizačne náročnejšia ako útlm a deštrukcia. Preto sa, žiaľ, nemali priestor zrealizovať do konca. Otázka znie, či ideme tento chybný postup neustále opakovať, alebo využijeme to, čo bolo v nich dobré?
Tvrdenie, že príčina súčasného stavu v poľnohospodárstve Slovenska je vo vysokej koncentrácii poľnohospodárskej výroby, je úplný nezmysel, na ktorý nie sú žiadne relevantné dôkazy. Hromadný prechod na dekoncentráciu je totálna samovražda. To, samozrejme, nevylučuje pestrosť foriem podnikateľských štruktúr, naopak, kultúrny vidiek potrebuje pestrú podnikateľskú štruktúru, predovšetkým pre lokálne trhy.
Od tézy frontálnej dekoncentrácie už napríklad ustúpilo aj pravicové KDH vo svojej agrárnej politike a je neuveriteľné, že socialisti túto ideu dávajú na vrchol svojej agendy. Pripomína to antitézu úspešného riadenia „Ak nevieš kam z konopí, urob organizačnú zmenu“ – bude to vyzerať že niečo robíš – kontinuálna reštrukturalizácia = najistejšia cesta do pekla.
Otázky trhu s pôdou, jej podielu na aktívach, sú dôležité, ale určite nie sú hlavnou príčinou „nelichotivého stavu“ rezortu. Taktiež zlý stav na trhu s pôdou je dôsledok zlých koncepcií niektorých vlád, ktoré spomalili proces usporadúvania vlastníctva pôdy. Súčasný návrh príslušného zákona tiež skôr zhorší trh s pôdou. Problém kolonizácie SR cez zahraničných investorov do pôdy treba riešiť funkčnými zahraničnými modelmi napríklad z Dánska, alebo princípom reciprocity z Nemecka.
Zastavenie ďalšieho prepadu produkcie, uvedené v opatreniach AP, je úplne iná priorita oproti Koncepcii, kde sa hovorí o minimálnej sebestačnosti na úrovni 80%. V tejto súvislosti by bolo veľmi potrebné, aby spracovateľ AP definoval a parametrizoval potravinovú sebestačnosť, lebo často sa aj v oficiálnych materiáloch stotožňuje s podielom slovenských potravín v obchodoch.
Nedefinované tvrdenia o konkurencieschopnosti, nezdokladované prepočty a neštandardné komparácie v čase a parametroch si vyžadujú podrobnú oponenciu a korektúru jednotlivých častí AP. Napríklad, poukaz na to, že v EU-15 je zamestnaných v sektore o polovicu viac ľudí ako u nás a zároveň tvrdiť že máme len 40% produktivitu práce, hovorí o kvalifikovanosti celého AP.
Celý AP strieľa vedľa, z materiálu trčí snaha zamaskovať znižovanie podielu ŠR na riešení situácie a na mobilizácii investičného a technického rozvoja v rezorte ako kľúčovej cesty napredovania. Sľubované vyrovnanie podpôr na úroveň okolitých štátov sa nekoná najmä v nástrojoch štátnej pomoci /ŠP/.
Oproti Rakúsku je ŠP v SR 23 krát menšia a oproti ČR, MR, PR je to 5 krát menej. V realite je to nula, lebo súčasná suma rozpočtovaná na ŠP sa rovná nepoužiteľnému objemu pri znížení spoluúčasti štátu na II. pilieri kvôli presunu do I. piliera. Pri nedávnom porovnaní štátnej mimocenovej podpory mlieka v EU-15, sa jasne ukázalo, že slovenskí producenti nemajú šancu obstáť na spoločnom trhu a budú naďalej redukovať výrobu, hoci nemajú vyššie jednotkové náklady, ale preto, lebo ich konkurenti majú fixovanú štátnu pomoc, ktorá im vyrovná výkyvy na trhu a ochráni ich pred našou konkurenciou. Nie farmy, ale štát nie je konkurencieschopný.
Reakčnosť AP spočíva v neochote akceptovať fakty spomenuté vyššie a neochote pracovať všetkými legitímnymi prostriedkami za rovnoprávne – rovnocenné postavenie nášho pôdohospodárstva v SPP. Ide o rovnaké podpory ako majú štáty EU-15, o rovnaké podmienky ŠP, o rovnaké podmienky regulácie trhu, vrátane trhu s pôdou, o ďalšie legislatívne podmienky. Ide tiež o získavanie exkluzívnych výhod v rámci SPP.
SPP je nastavená pre štáty /EU-15/ v prebytku v nadprodukcii, ale my sme vo fáze úpadku, potreby intenzifikácie, kde bola SPP pre desiatkami rokov. SPP má dnes za cieľ, okrem zabezpečenia dostatku kvalitných potravín, aj zabezpečovanie mimoprodukčných funkcií vidieka, osobitne zamestnanosť, ekonomiku a ekológiu a poskytnúť agropodnikateľom možnosť sa v tomto rámci úspešne realizovať.
Agrárna politika SR musí vychádzať z SPP, pričom bude rešpektovať špecifické podmienky a potreby SR. SR má napríklad objektívne horšie, teda nákladovo náročnejšie podmienky o 8% oproti ČR a o 17% oproti MR. SR má špecifickú situáciu vo vlastníctve pôdy, čo spoločne s ťažkou finančnou situáciou umožňuje kolonizáciu tejto skutočne strategickej oblasti. Agrárna politika SR musí byť dlhodobá, nie strednodobá ako sú súčasné dokumenty.
Chýba nám v pôdohospodárstve SR predovšetkým Doktrína, ako komplex vyhranených názorov na principiálne oblasti Agrárnej politiky SR, akceptovaná ústavnou väčšinou politického spektra. Bez toho budeme opakovane lavírovať a upadať. Diskusia a riešenia majú mať záber do celej spoločnosti, inak sú časovo obmedzené. Riziko súčasnej podoby korporatívneho vládnutia, bez politických dohôd, otvára budúce neistoty.
AP treba zoponovať v riadnom pripomienkovom konaní 3 týždne. Pripomienky koncipovať širšie k celkovému stavu a perspektívam Agrárnej politiky SR a SPP. Pripomienky zaslať spracovateľovi.
Spracovateľovi treba nechať 3 týždne na spracovanie, prípadne aj zapracovanie pripomienok. Súčasne spracovateľ sformuluje a predloží do diskusie návrh Agrárnej doktríny SR ako súhrn názorov na agrárnu politiku SR.
Takto doplnený AP treba opätovne v riadnom pripomienkovom konaní spripomienkovať.
Spracovateľ zvolá aktívnych oponentov, aby vo verejnej oponentúre prezentovali svoje postoje a názory.
Spracovateľ do 3 týždňov zapracuje akceptované, vyhranené názory do návrhu Doktríny, predloží ju vláde s cieľom jej akceptovania ústavnou väčšinou v NRSR.
Hlásim sa k spolupráci na takomto systémovom postupe ako nevyhnutnom kroku pre stabilizáciu a perspektívu rezortu. Prezentované názory sú už v predchádzajúcich stanoviskách a sú v zhode s doteraz prezentovanými názormi na www.baco.matest.sk
S úctou, P. Baco.