Európska politika vo vzťahu k vidieku a slovenské záujmy

Vystúpenie Petra Bacu, poslanca Európskeho parlamentu.

Základným predpokladom dobrého fungovanie Európskej únie sú politiky súdržnosti a solidarity. Súdržnosť sa chápe ako organizovaný rovnomerný rozvoj všetkých regiónov Európskej únie, zabezpečovaný nástrojmi všetkých politík Európskej únie. Solidarita znamená ochotu a schopnosť ekonomík silnejších regiónov poskytnúť časť svojich ekonomických benefitov v prospech slabších regiónov. Na základe tejto solidarity sa buduje súdržná Európska únia.

Konkrétna realizácia regionálnej politiky súdržnosti Európskej únie sa zabezpečuje predovšetkým z – EÚ fond pre regionálny rozvoj, – EÚ socionálny fond,- EÚ kohézny fond,
– EÚ zoskupenie pre územnú spoluprácu. Podpora politiky regionálneho rozvoja vo finančnom vyjadrení sa postupne navyšuje zo spoločného rozpočtu Európskej únie až do výšky až 44%. Tým sa stáva najviac podporovanou politikou.
Nakoľko politika súdržnosti je orientovaná predovšetkým do ekonomicky zaostávajúcich oblastí, ide predovšetkým o vidiecke oblasti, ktoré najviac potrebujú solidaritu vyspelých regiónov.
Rozšírením Európskej únie, po roku 1994, faktor rozvoja vidieka aj v regionálnej politike, sa radikálne zdôraznil. V nových členských štátoch (NČŠ) vidiecke oblasti predstavujú až 90% územia. Najzaostalejšie regióny v NČŠ sú práve vidiecke regióny so slabou vidieckou ekonomikou z dôvodu silného úpadku pôdohospodárstva.
Pre Slovenskú republiku je takáto principiálna regionálna politika, postavená na súdržnosti a solidarite, výnimočnou príležitosťou pre urýchlenie približovania sa vyspelej časti Európskej únie. Pretože, podľa klasifikácie OECD, Fínsko a Slovensko sú najvidieckejšie krajiny Európskej únie má pre nás nielen regionálna politika, ale aj politika rozvoja vidieka mimoriadny význam. Veľmi dôležité je, aby sa využili možnosti týchto samostatných politík, ale aj aby sa dosiahol sinergický efekt z ich vzájomného spolupôsobenia v dobre organizovanej súčinnosti. V tejto súvislosti LS-HZDS vyvíja prostredníctvom svojich politikov, v porovnaní so zástupcami iných strán, aktivity osobitného významu a dosahu pre stimulovanie potencionálnych beneficientov programov regionálneho rozvoja a rozvoja vidieka. Jedná sa o priame osobné stretnutia, kde formou inštruktáže sú starostovia, podnikatelia a ďalší beneficienti veľmi konkrétne a podrobne informovaní o aktuálnych možnostiach. Ale využívajú sa k tomu aj také formu ako napríklad kampaň „Ani euro nazmar“ a podobne.

Vývoj pôdohospodárskych politík a vidieka

SPP, od svojho vzniku roku 1958, znamenala obrovský prínos pre vidiecku ekonomiku a pre regionálnu súdržnosť starých členských štátov (SČŠ). Popri hlavnom ciele SPP, ktorým bolo zabezpečiť dostatok potravín za primerané ceny pre občanov EÚ, hneď druhým najvýznamnejším cieľom bolo zabezpečiť pre farmárov a teda aj vidiek prosperujúcu ekonomiku. Ceny neurčoval trh, ale rezortní ministri. Cenová hladina bola poistená intervenciami EK. Čoskoro vznikla kríza z produkcie prebytkov – nadvýroby (hory masla, jazerá mlieka a vína neskôr vlaky obilia). Fixné ceny zaručovali istý zisk a nulové riziko. Východiskom mal byť export. SPP však protirečila všetkým bežným trhovým princípom a Európska únia musela znášať dôsledky porušovania pravidiel svetovej obchodnej organizácie (GATT). Takže v osemdesiatych rokoch začali prvé kroky na reformu SPP.
Podobne aj v socialistickom bloku, vrátane Slovenska, bolo hlavným cieľom agrárnych politík dostatočným množstvom poľnohospodárskej produkcie zabezpečiť potravinovú sebestačnosť. Obe politické zoskupenia mali hlavný cieľ zbaviť sa závislosti na dovoze potravín od politického protivníka. Aj na Slovensku sme boli svedkami toho, že poľnohospodárstvo postupne zlepšovalo svoju úroveň a ku koncu osemdesiatych rokov získalo črty moderného, prosperujúceho, konkurencie schopného odvetvia. Okrem produkčnej funkcie, slovenské pôdohospodárstvo, úspešne participovalo aj na celkovom rozvoji slovenského vidieka. Bolo to tak predovšetkým preto, že sme mali takmer takú podporu a ochranu pôdohospodárstva ako EÚ.
Zásadný rozdiel vo vývoji pôdohospodárstva a v rozvoji vidieka medzi bývalými socialistickými krajinami a štátmi Európskej únie však nastal po roku 1989.
V štátoch Európskej únie, v deväťdesiatych rokoch, postupne reformovali spoločnú poľnohospodársku politiku prechodom na trhové princípy a zároveň aj zvyšovali produkciu. Takto Európska únia stále viac posilňovala a stabilizovala nielen vidiecku ekonomiku, ale aj vidiek ako komplex.
Postsocialistické štáty však, vo väčšine prípadov, chaoticky deštruovali postsocialistické podnikateľské štruktúry a radikálne odňali z pôdohospodárstva finančné podpory. Na Slovensku napríklad, za prvé štyri roky transformácie z plánovaného hospodárstva na trhové, klesla poľnohospodárska produkcia o 37%. Po nástupe vlády HZDS v roku 1992 sa táto situácia začala meniť prechodom na rozvojovú politiku, čím sa do roku 1998 polovica tohto úpadku zlikvidovala a rezort dostal perspektívu. Odvtedy pretrváva stagnácia s tendenciou utlmiť poľnohospodárstvo. Presadzovali sa názory, že poľnohospodárstvo už na vidieku stratilo svoju významnú pozíciu. Analýzy pritom ale jasne ukazujú, že tam, kde upadajú agropodnikatelia, upadá aj celý vidiek a len tam, kde sa agropodnikatelia rozvíjajú, stabilizuje a rozvíja sa aj vidiek.
Vo vzťahu starí a noví členovia EÚ išlo a ide v prvom rade o biznis. V predstupovom období sa jednou z prioritných tém pre farmárov EÚ stalo riziko veľkovýrobného, produkčne a nákladovo, konkurencie schopného bývalého socialistického poľnohospodárstva. Na Slovensku prichádzali k moci vlády, ktoré akceptovali rady a odporúčania zo strany Európskej únie, v prvom rade rozpočtovými reštrinkciami, prinútiť agropodnikateľov stať sa konkurencie schopnými. Keďže to dopadlo úpadkom až rozvratom poľnohospodárstva, nakoniec zo strany Európskej únie sa priznáva, že išlo o „predstupový biznis“, na ktorom oni chceli zarobiť a aj zarobili. Podľa zdrojov z Európskej únie bolo chybou našich vlád, že vstup do Európskej únie nepovažovali tiež za príležitosť na biznis aj v svoj prospech. V tomto duchu naša vláda podpísala prístupovú zmluvu, v ktorej sme prijali podmienky diskriminujúce pre našich pôdohospodárov. Hoci v miernejšej podobe, ale v takejto diskriminujúcej pozícií, Slovensko pokračuje aj po našom vstupe do EÚ v roku 2004. Určitou perspektívnou nádejou pre slovenské pôdohospodárstvo a slovenský vidiek je zásadná reforma SPP od roku 2003, ktorá sa už vzťahuje aj na nás, ako člena Európskej únie.

Zásady reformy SPP z roku 2003

Krížové plnenie – reforma stanovila 18 štandardov v oblasti životného prostredia, bezpečnosti potravín, zdravia zvierat a plodín, dobrého zaobchádzania so zvieratami, ktoré musia farmári dodržiavať. Pri porušení sú sankcie.
Poľnohospodársky poradenský systém – členské štáty musia zaviesť tento poradenský systém tak, aby ho mohli poľnohospodári využívať od roku 2007. Do roku 2010 je účasť v ňom dobrovoľná, potom sa stáva povinná.
Jednotné platby na farmu – odbúravanie priamych platieb sa deje štandardne od roku 2005. Farmár bude získavať jednu platbu namiesto niekoľkých. Nároky na platby možno uplatniť pokiaľ budú zodpovedať oprávnenej hektárovej výmere. Členské štáty sa môžu rozhodnúť, či budú všetky platby, ktoré nebudú viazané na produkciu, vyplácať paušálne na hektár na národnej alebo regionálnej úrovni. Členské štáty môžu rozlišovať medzi pastvinami a ornou pôdou. SR má priame platby na hektáre ornej pôdy.
Odstránenie viazania podpôr na poľnohospodársku produkciu znamená, že platby nepodporujú produkciu, ale sú výnimky (v SR na mlieko a dobytok).
Vyňatie pôdy z produkcie bude rotačné. Od vyňatia pôdy budú oslobodené podniky, ktoré hospodária ekologicky. Na takto vyňatej pôde sa budú môcť pestovať technické plodiny. SR sa to netýka.
Modulácia sa dotýka tých fariem, ktorým sa poskytujú priame platby nad 5000 eur. Modulácia sa nevzťahuje na nové členské štáty dovtedy, kým ich priame platby sa nevyrovnajú tým v starých členských štátoch.
Rozvoj vidieka sa dotýka nových opatrení (nové štandardy, podpora efektívnej a kvalitnej výroby, členstva v poradných poľnohospodárskych systémoch, podpora drobných roľníkov, investície do štátnych lesov, nové opatrenia pre pohodu zvierat, podpora vidieckych komunít).

V duchu takto reformovanej SPP sa realizovala aj agrárna politika SR v predstupovom období a aj dokonca v roku 2006 po našom vstupe do Európskej únie. Strategickým handicapom však pre vidiek SR zostáva rozhodnutie predošlej Vlády SR o presune až tretiny zdrojov z EÚ, ktoré bolo možno použiť priamo na rozvoj vidieka, do iných programov. Zdôvodňovalo sa to tým, že pôdohospodári nie sú schopní tieto peniaze využiť. Pritom realita je celkom opačná. Pôdohospodárstvo čerpá peniaze z eurofondov najlepšie. Záver je jednoznačný – peniaze, ktoré mohli byť použité na prospech vidieka sa nenávratne strácajú.

Na obdobie 2007 – 2013 sa program rozvoja vidieka Európskej únie stal úplne samostatným programom ako súčasť SPP. Aj jeho financovanie sa oddelilo od podporného poľnohospodárskeho fondu a novozriadený a samostatný fond rozvoja vidieka obhospodaruje 17% všetkých finančných zdrojov určených pre SPP. Programu rozvoja vidieka sa venuje samostatná časť tohto dokumentu.

Aktuálna a perspektívna politika pôdohospodárstva a vidieka

Koncom roku 2007 sa naplno rozbehla previerka reformy SPP z roku 2003, revízia rozpočtu Európskej únie a príprava na novú spoločnú poľnohospodársku politiku po roku 2013. Samostatný fond na podporu rozvoja vidieka sa navrhuje v týchto dokumentoch posilniť.
V roku 2008 sa začal na úrovni orgánov EÚ a vo všetkých členských štátoch diskusia o tom, ako reformy SPP z roku 2003 pôsobia. Táto kampaň prebieha pod názvom „Zdravotná previerka SPP“ aj na Slovensku. Slovenská republika je veľmi aktívnym a zodpovedným spolutvorcom záverov v celej šírke pripravovaného dokumentu na túto tému. Čo nás najviac zaujíma v tejto previerke je riziko krátenia priamych platieb pre veľké poľnohospodárske podniky, ktoré navrhla Európska komisia. Dotklo by sa to až 50% našich veľkých fariem a znamenalo by to až o dve miliardy nižšie platby pre slovenské poľnohospodárstvo ročne. Taktiež chceme presadiť zachovanie doterajšieho systému priamych platieb na hektár obhospodarovanej pôdy a aspoň čiastočné zmiernenie navrhovaných sankcií v prípade krížovej zhody. V súlade s týmito našimi záujmami hľadáme spojencov medzi inými štátmi pre hlasovanie v záujme SR.
Na tému zdravotnej previerky a rozvoja vidieka organizuje Ministerstvo poľnohospodárstva Slovenskej republiky veľkú kampaň, kde v priamom styku s agrárnou verejnosťou podrobne informuje o aktuálnom obsahu a postupe a získava spätné informácie pre aktualizáciu slovenskej agrárnej politiky.

Pri previerke zdravotného stavu SPP sa jedná vlastne o kontrolu reforiem SPP prijímaných od roku 2003. Z prebiehajúcej diskusie sa urobia korekcie SPP, ktoré budú platiť do roku 2013. Súčasťou tejto diskusie sa však stali aj perspektívne témy, ako znižovanie agrárneho rozpočtu z 80% na 33% a podoba SPP po roku 2013. Zároveň sa chce využiť táto diskusia na získanie námetov pre novú SPP, ktoré by platila po roku 2014. Hlavné princípy tejto reformy chce Francúzsko sformulovať v druhom polroku tohto roku, počas svojho predsedníctva v Rade EÚ. Francúzsko, ako neformálny líder v agrárnej politike EÚ, už aj veľmi aktívne začalo robiť prieskum stanovísk jednotlivých členských štátov na túto tému. Do tohto procesu sme zapojený aj my, mnohými medzinárodnými aktivitami.
SR nemieni byť do budúcnosti trpným adresátom ďalších opatrení v novej SPP, ale máme ambíciu byť aktívnym spolutvorcom nových podmienok v ktorých sa budú naše poľnohospodárske záujmy realizovať.
Samozrejme, že nová podoba agrárnej politiky EÚ sa v tejto chvíli ešte definitívne neformuluje, zbierajú sa iba názory a hľadajú sa partneri pre presadzovanie národných záujmov. Všetko je dnes otvorené. Záujmov je veľa, často sú protichodné. Kým napr. Veľká Británia navrhuje úplne zrušiť priame platby, pôvodná francúzska pozícia bola nerobiť veľké zmeny. Toto sa však po nástupe prezidenta Šarkózyho dosť zmenilo. Dnes možno povedať, že všeobecná zhoda v EÚ je v tom, že SPP v dnešnej podobe sa musí zásadne zreformovať, ale panujú veľké rozdiely v tom ako. My sme si vedomí našej reálnej sily pri hlasovaní. Máme však svoje záujmy jasné a snažíme sa nadviazať spoluprácu s inými štátmi v tom, čo je pre nás prospešné.
V prvom rade chceme, aby bola SPP spravodlivá – teda uplatňovala sa vo všetkých štátoch rovnako, bez výnimiek pre jednotlivé štáty, bez ďalšej diskriminácie na tzv. historickom princípe. Druhou našou prioritou je, aby zreformovaná SPP bola perspektívna, aby reflektovala globálne pohyby vo svete, aby sa čo najmenej menila. Aby reagovala na dlhodobé vízie a bola riadne ako spoločná aj orgánmi EÚ riadená. Chceme získať našich partnerov pre myšlienku skončiť vzájomnú nekalú administratívnu konkurenciu medzi starými a novými členskými štátmi a namiesto toho sa spoločne sústrediť predovšetkým na podporu opatrení pre znižovanie nákladov, pre priblíženie sa k svetovým cenám a pre aktívnu reakciu na globálne výzvy. Nechceme aby sa, zo stále stenčujúcich sa finančných zdrojov SPP, financovalo ničnerobenie, alebo utlmovanie poľnohospodárstva v Európe. Chceme, aby zreformovaná SPP plnila základné funkcie agrárnej politiky, vrátane sociálnej, enviromentálnej a nenahraditeľnú stabilizačné a rozvojové role v rurálnych oblastiach. Navrhujeme však predovšetkým, aby SPP plnila jedinečnú rolu stabilizácie prirodzene nestabilného agropotravinárskeho trhu. Vidíme to veľmi dobre už teraz aká rozkolísanosť nastáva pri ponechaní agrárnych trhov napospas neorganizovaným trhovým silám. Historicky sa to mnoho krát potvrdilo, že na nestabilnosť v agropotravinárskom trhu najviac doplácajú spotrebitelia, a celá spoločnosť a získavajú nevýrobné medzičlánky.
Sme za zásadnú reformu SPP, v ktorej sa presadia tí, ktorí budú vyrábať lacnejšie a kvalitnejšie, s lepším markeingom. Ide o to, že najbližšie roky sú neopakovateľnou príležitosťou na globálnom agrárnom trhu, ktorého dynamika nastoľuje požiadavku intenzifikácie agrárnej produkcie v liberálnejších podmienkach. Tieto veľké príležitosti vyplývajú predovšetkým z nasledujúcich výziev ďalších dvoch desaťročí:

Výmera pôdy na obyvateľa klesne pod 20 árov na hlavu.
Prosperita bývalých rozvojových zemí vedie k násobkovému nárastu spotreby živočíšnych bielkovín, na produkciu ktorých treba viac násobné množstvo rastlinných bielkovín.
Tlak na využitie biomasy pre technické /najmä energetické účely bude silnieť.
Biotechnológie a precízne technológie ponúkajú perspektívne možnosti až štvrtinového znižovania nákladov.
Mení sa pohľad na význam a postavenie pôdohospodárstva v spoločnosti, zo stabilizujúceho odvetvia na rozvojové.

Akceptácia týchto globálnych tendencií nám vyhovuje a je v našom záujme presadzovať SPP po roku 2013, ktorá ich rešpektuje. Nielen to, pozitívna reakcia na tieto perspektívne výzvy by sa, podľa nás, mala stať aj podstatou korekcie reforiem z roku 2003.
Je potešiteľné, že súčasné tendencie v agrárnej politike na Slovensku od útlmu k rozvoju sú pozitívnou reakciou na tieto globálne trendy. Pôdohospodárstvo SR sa v dôsledku antividieckej politiky vlád za posledných 8 rokov dostalo do ťažkej situácie aj vo vzťahu k našim najbližším susedom – konkurentom. Horšie je na tom azda len Bulharsko. Tieto štáty nazbierali z vyšších podpôr za tieto roky také finančné prostriedky, ktoré im umožnili pokrok, na ktorý potrebujeme veľa rokov. Okrem podpôr z EÚ, štátna pomoc na 1ha v Maďarsku, Česku a Poľsku bola takmer 60€/1ha, v Rakúsku až 300€/1ha a na Slovensku menej ako 3€/1ha. Takže nielen Holanďania a Dáni, ale aj naši susedia skupujú farmy našich diskriminovaných agropodnikateľov /vrátane pôdy/ za nízke ceny. Dôsledné naplnenie Programového vyhlásenia vlády SR dáva nádej na postupné zvrátenie týchto negatívnych tendencií a dáva perspektívu aj slovenským agropodnikateľom..

Peter Baco
poslanec EP za ĽS-HZDS

Facebook
Twitter
LinkedIn
Email

Súvisiace články


Warning: Undefined array key "include-or-exclude" in /data/b/a/ba9c94ca-922b-49b2-8630-6e324637e7b2/peterbaco.sk/web/wp-content/plugins/jquery-archive-list-widget/classes/class-jq-archive-list-widget.php on line 398

Warning: Undefined array key "include-or-exclude" in /data/b/a/ba9c94ca-922b-49b2-8630-6e324637e7b2/peterbaco.sk/web/wp-content/plugins/jquery-archive-list-widget/classes/class-jq-archive-list-widget.php on line 401

Warning: Undefined array key "ex_sym" in /data/b/a/ba9c94ca-922b-49b2-8630-6e324637e7b2/peterbaco.sk/web/wp-content/plugins/jquery-archive-list-widget/classes/class-js-archive-list-settings.php on line 54

Warning: Undefined array key "con_sym" in /data/b/a/ba9c94ca-922b-49b2-8630-6e324637e7b2/peterbaco.sk/web/wp-content/plugins/jquery-archive-list-widget/classes/class-js-archive-list-settings.php on line 58
Archív článkov