Medzinárodné sympózium: Možnosti využitia multifunkčnej produkcie slovenského pôdohospodárstva
30. 09.2009, Nitra, Ing. Peter Baco PhD.
Miléniové ciele ľudstva – zredukovať hlad, chudobu a zlepšiť životné prostredie – ku ktorým sa zaviazali členské štáty OSN, sa neplnia. Dokonca skutočný vývoj je opačný.
Globálny záväzok znížiť počet hladujúcich do roku 2015 o polovicu smeruje od 650 mil. k číslu jedna miliarda hladujúcich, teda trojnásobne viac ako prijatý záväzok a vzhľadom na súčasnú hospodársku krízu to bude pravdepodobne viac.
Skutočný nárast chudoby sa len zakrýva nasledovnými ekonomickými ukazovateľmi. Globálny ekonomický rast v roku 2006 bol 5,4 %, globálny populačný rast 1,1%, čiže ekonomický rast na obyvateľa bol 4,3 %. Napriek tomu, že táto tendencia trvá už niekoľko rokov, rozdiel medzi bohatými a chudobnými narastá, pri absolútnom náraste počtu chudobných. Celá chudobnejšia polovica svetovej populácie sa podieľa iba na 1 % na svetovom bohatstve a 2 % najbohatších vlastní celú polovicu globálneho bohatstva.
Rozdiely, i keď nie tak výrazné sú i v Európe a dotýkajú sa samozrejme i poľnohospodárstva a nás. Najmä v nových členských krajinách poľnohospodárstvo a výroba potravín výrazne ustupuje zo svojich pozícií v rámci národného hospodárstva. Klesá objem produkcie a sú veľké problémy presadiť sa na trhu v konkurencii lepšie vybavených a dotovaných farmárov pôvodnej E-15.
V Európskej únii všetky tieto faktory vo významnej miere ovplyvňuje Spoločná poľnohospodárska politika
Spoločná poľnohospodárska politika
● Vývoj
Spoločná poľnohospodárska politika EÚ, napriek doterajším reformám, stále zabezpečuje prostredníctvom rozličných nástrojov podpory približne 30% hrubých príjmov poľnohospodárov.
Preto boli v Prognóze a vízii slovenského poľnohospodárstva, potravinárstva, a vidieka, i zmeny Spoločnej poľnohospodárskej politiky zaradené medzi hybné sily odhadovaného budúceho vývoja slovenského poľnohospodárstva.
Súčasná podoba Spoločnej poľnohospodárskej politiky značne odlišuje od tej, ktorá sa vytvorila v počiatočnom období jej existencie (1958) a prvou reformou v roku 1992. Ciele stanovené v čl. 37 Rímskej zmluvy sa nezmenili a neboli ani nikdy spochybnené. Konkrétne to bolo:
– zabezpečiť primeranú životnú úroveň poľnohospodárov
– stabilizovať trhy
– zabezpečiť riadne zásobovanie obyvateľstva potravinami
Míľnikmi vývoja boli reformy v roku 1992 (Mc Sharryho reforma), v roku 1999 (Agenda 2000) a reforma v roku 2003.
Pôvodne bola SPP založená na administratívne nenáročnom mechanizme vonkajšej ochrany a podpory vnútorného trhu nástrojmi (dovozné clá, vyrovnávacie dávky, inštitucionálne ceny, intervenčné nákupy), ktoré pôsobením na dopyt a ponuku na domácom trhu ovplyvňovali trhové ceny a tak vplývali na príjmy roľníkov. Postupne bol tento jednoduchý mechanizmus podpory poľnohospodárov prostredníctvom regulácie trhu nahradzovaný náročným systémom priamych transferov, vyžadujúcim zložité alokačné a kontrolné mechanizmy, ktoré mali zabrániť zneužívaniu tohto systému.
Dôvody pre postupné reformy SPP boli v podstate tieto:
Podpora trhovej ceny viedla k obrovskému rastu produkcie a následne k prebytkom, ktoré enormne zvyšovali verejné zásoby, ktoré sa realizovali na zahraničných trhoch pri nízkych cenách, čo bolo potrebné kompenzovať exportnými dotáciami.
Požiadavky na verejné zdroje na udržiavanie systému podpory poľnohospodárstva začali byť neúnosné.
Proces liberalizácie svetového trhu agropotravinárskymi výrobkami v rámci multilaterálnych obchodných dohôd (GATT, WTO) nútil EÚ k opúšťaniu nástrojov podpory poľnohospodárstva klasifikovaných ako nástroje deformujúce slobodný trh.
Doterajšie reformy sledovali preto zámer zameniť podporu trhovej ceny a podpory vstupov podporou príjmov poľnohospodárov formou priamej platby. Kým podporu trhovej ceny vo veľkej miere platili spotrebitelia (vo vyšších cenách potravín), priame platby sú transfermi z rozpočtov a platia ich daňovníci.
Reforma z roku 1992 podstatným obmedzením podpory trhovej ceny a zavedením priamych (kompenzačných) platieb prispela k riešeniu problému prebytkov potravín. Pre legitimizáciu priamych platieb na produkciu sa v rámci uruguajského kola GATT našlo riešenie v podobe „Modrej schránky“. Obmedzenie podpory trhovej ceny umožnilo, aby EÚ vyhovela požiadavkám na redukciu vonkajšej ochrany (tarifikácia a následné znižovanie colných sadzieb).
Reforma z roku 2000 pokračovala v duchu reformy z roku 1992 ďalším obmedzením podpory trhovej ceny u obilia a hovädzieho mäsa a mlieka a jej kompenzovaním platbami na plochu a na zvieratá. Pri Agende 2000 sa vyhlásili modifikované ciele SPP pre nadchádzajúce obdobie, a to:
– zlepšenie svetovej konkurencieschopnosti agrárnych komodít Únie prostredníctvom nižších cien
– zabezpečenie zdraviu neškodných a kvalitných potravín pre spotrebiteľov,
– zosúladenie výrobných metód poľnohospodárstva s požiadavkami ochrany životného prostredia a pohody zvierat, zavedenie nástrojov s environmentálnymi cieľmi,
– podporou alternatívnych zdrojov príjmov a možností zamestnania farmárov a ich rodín.
Nasledujúca reforma z roku 2003 urobila ďalší krok v uvoľnení väzby medzi podporou poľnohospodárstva a výrobou, tým že zaviedla odviazané priame platby. Tiež sa presadila povinná modulácia, prevádzanie rozpočtových zdrojov na priame platby na opatrenia na podporu rozvoja vidieka. V cieľoch SPP sa ešte viac zdôraznili environmentálne hľadiská (zavedením podmienky, že na priame platby je nárok len ak ich príjemca spĺňa požiadavky 18 predpisov o ochrane životného prostredia a zvierat – tzv. cross compliance) a význam poľnohospodárstva pre vidiecky rozvoj. Touto reformou si EÚ pripravila pôdu pre úspešné zvládnutie Dožského kola rokovaní WTO, pretože odviazané platby vyplácané na historickom základe nie sú v rozpore s dohodami WTO. Jednotná platba na farmu bola vytvorená na kompenzačnom princípe, tak ako pri predošlých reformách. Eliminovali sa tak redistribučné efekty reformy. Reforma umožnila (v nových členských štátoch, ktoré uplatnili SAPS obligatórne zaviedla) aj regionalizačnú schému, ktorá už redistribučné efekty má.
Pretože odviazaná priama platba poskytuje užívateľovi pôdy nárok na príjem bez požiadavky na nej vyrábať, je to faktor, ktorý pôsobí na rast cien pôdy a nájomného.
Úroveň podpory poľnohospodárstva, meraná ukazovateľom PSE (podiel podpory na celkovej hodnote produkcie vyjadrený v percentách) sa počas uskutočnených reforiem znížila ani nie o jednu pätinu, ako ukazuje nasledujúca tabuľka. V priemere rokov 2004-2006 celková podpora poľnohospodárstva meraná ukazovateľom PSE bola 34%, kým v období pred reformami 1986-1988 to bolo 41%. Pritom podiel výdavkov pre SPP na celkovom rozpočte EÚ klesol na polovicu.
Vývoj podpory poľnohospodárstva v EÚ
Rok 1986-88 1999-01 2000 2001 2004-06 2004 2005 2006
% PSE 41 36 34 35 34 35 34 34
Výrazne sa však zmenila skladba podpory. Podiel trh deformujúcich podpôr (podpora trhovej ceny, platby viazané na produkciu a platby viazané na vstupy) na celkovom odhade podpory výrobcov (PSE) klesol v uvedenom časovom rozpätí z 93% na 55%. Výrazné bolo zníženie samotnej cenovej podpory, farmárske ceny sa v rokoch 2004-2006 znížili na úroveň 28% nad svetovými cenami.
Spoločná poľnohospodárska politika
● Zdravotná prehliadka – zámer
V súčasnosti prebehla revízia legislatívy Spoločnej poľnohospodárskej politiky, nazvaná „health check“. Je zameraná na ďalšie prehĺbenie nastúpeného trendu a presadenie krokov, ktoré sa pre odpor členských štátov nepodarilo presadiť v roku 2003.
Pôvodný zámer:
presadenie úplného odviazania priamych platieb od produkcie odstránením doterajších koncesií na čiastkové plnenie, platieb a platieb na niektoré komodity (škrob, ľan a konope, sušené krmoviny), kde sa viazané platby ešte zachovali,
zrušenie riadenia množstva produkcie (set aside) a príprava na jej zrušenie (postupné zvyšovanie mliečnej kvóty),
podstatné obmedzenie trhovej intervencie formou intervenčného nákupu,
ďalší presun zdrojov v prospech opatrení zameraných na udržiavanie prírodných zdrojov, environment (modulácia),
zavedenie progresívneho znižovania priamych platieb pre veľkých príjemcov
(v spojení s moduláciou – progresívna modulácia),
podrobnejšia reglementácia použitia zdrojov priamych platieb na cielené opatrenia (čl. 69),
zjednodušenie predpisov, tvoriacich základ „cross-compliance“.
V návrhu rozpočtu na rok 2009 sa počíta na priame platby a trhovo orientované výdavky 42,9 mld. € a na rozvoj vidieka a environment 14,6 mld. €.
SPP – Budúcnoasť
● Zdravotná prehliadka – výsledky rokovania XI. 2008
Prijatý kompromis Dopady kompromisu na SR
– celkový nárast modulácie o 5% rozdelený na štyri kroky so začiatkom 2009
2009 (rozpočtový rok 2010) +2%, tj. 5+2 = 7% celkovo
2010 (rozpočtový rok 2011) +1%, tj. 5+3 = 8% celkovo
2011 (rozpočtový rok 2012) +1%, tj. 5+4 = 9% celkovo
2012 (rozpočtový rok 2013) +1%, tj. 5+5 = 10% celkovo
Progresívna modulácia, Jediný prah, – nad 300 000 EUR: 4%
SR víta postupné zvyšovanie modulácie a zároveň aj jej zníženie oproti pôvodnému návrhu.
SR víta výrazné zníženie progresívnej modulácie, ale má stále výhrady k zavedeniu tohto prvku do priamych platieb. Predpokladané dopady na 229 fariem v objeme 4 mil. EUR sa môžu do roku 2012 zmierniť reštrukturalizáciou fariem.
Uplatňovanie modulácie v NČŠ od roku 2012, kedy úroveň priamych platieb v NČŠ sa vyrovná so SČŠ (90%).
Finančné stropy pre viazané platby
Strop pre viazané platby ods. 1 písm. a), b) a e) je 3,5% vnútroštátnych stropov v prílohe VIII. Rozhodnutie o využití čl. 68
NČŠ sa môžu rozhodnúť do 1.8. 2010 alebo 1.8.2011, že použijú až do 10% svojich vnútroštátnych stropov pre čl. 68. Finančné stropy pre viazané platby
SR víta pokrok z 2,5% na 3,5%, ale požadovala úroveň 5%.
Rozhodnutie o využití čl. 68
SR víta túto zmenu, pretože je v súlade s požiadavkou SR.
Rozsah platieb pod čl. 68 (1) (b), znevýhodnené odvetvia
Úprava textu: “na riešenie osobitých nevýhod v odvetviach mliečnych výrobkov, hovädzieho a teľacieho mäsa, ovčieho a kozieho mäsa a ryže v hospodárskych alebo ekologicky citlivých oblastiach, alebo v tých istých odvetviach pre ekonomicky citlivé druhy farmárstva.“ Rozsah platieb pod čl. 68 (1) (b), znevýhodnené odvetvia
Touto úpravou ide o rozšírenie pôsobenia čl. 68 ods. 1 písm. b, čo je v prospech SR.
Financovanie opatrení ohľadom životného prostredia bez ohľadu na maximum viazaného stropu 3,5%
Umožňuje ČŠ financovať opatrenia s dodatočnými agro-environmentálnymi výhodami nad rámec agro-environmentálych opatrení v 2.pilieri bez rešpektovania celkového limitu 3,5% vnútroštátnych stropov, ale v rámci celkového limitu 10%.
Komisia schvaľuje tieto opatrenia. ČŠ môžu tiež aplikovať opatrenia dôležité pre ochranu alebo posilnenie životného prostredia bez týchto podmienok v rámci 3,5% limitu a bez schválenia Komisiou.
Financovanie podpory typu – blaho zvierat v rámci stropu 3,5%
V čl. 68 1(a) je blaho zvierat pridané ako štvrtá oblasť.
Financovanie opatrení ohľadom životného prostredia bez ohľadu na maximum viazaného stropu 3,5%
Táto úprava umožňuje financovanie opatrení v súvislosti so životným prostredím nad maximálny viazaný strop 3,5% a v rámci celkového limitu 10%. Tieto opatrenia musia ísť nad rámec povinnej legislatívy.
Financovanie podpory typu – blaho zvierat v rámci stropu 3,5%
SR víta túto zmenu umožňujúcu podporiť opatrenia pre blaho zvierat v rámci limitu 3,5%.
Bod C prílohy II (blaho zvierat) sa uplatňuje od 1.1. 2013 pre EÚ-10 a od 1.1.2016 pre EÚ-2.
SR víta dosiahnutý pokrok v uplatňovaní bodu C, prílohy 2, čo znamená pre nás oddialenie uplatňovania bodu C v rámci krížového plnenia. Pre farmárov to znamená odklad uplatňovania krátenia alebo vylúčenia z priamych platieb v rámci krížového plnenia pre normy týkajúce sa blaha zvierat.
Financovanie článku 68 od 2010 (rozpočtový rok 2011) – nový bod
NČŠ si môžu počítať čiastky na financovanie opatrení pod čl.68 na základe čiastok v prílohe VIII pre 2013/2016 (rozpočtové roky 2014/17, tj. Keď je proces postupného zavádzania ukončený. Okrem toho čiastky pre NČŠ v prílohe VIII sú zvýšené o celkovú čiastku 90 miliónov EUR na rok, ktorá je rozdelená medzi NČŠ úmerne čiastkam v prílohe VIII.
SR víta, že EK prvýkrát oficiálne uznala, že existuje rozdielna úroveň platieb medzi ČŠ a že je potrebné kompenzovať NČŠ. Obálku 90 mil. Eur považuje SR len za náznak solidarity, ale nie za solidaritu. Ak by sa vychádzalo z plnej obálky mala by SR 22 mil. Eur za 3 roky a nie 11,55 mil. Eur. Hlavnú výhradu má SR k tomu, že ČŠ uplatňujúcim SPS sa umožnilo použiť nevyčerpateľné zdroje z priamych platieb až do výšky 4% na čl. 68 alebo PRV.
Intervencia na potravinársku pšenicu sa bude konať počas intervenčného obdobia od 1.11. do 31.5. na úrovni intervenčnej ceny 101,31EUR/t až do maximálneho množstva 3 mil. t. Keď sa toto množstvo dosiahne, intervencia sa bude uskutočňovať nákupom cez tender.
Systém verejnej súťaže pre intervenčný nákup pšenice. SR víta zvýšenie stropu nákupu potravinárskej pšenice z 2 na 3 mil. ton, ale nesúhlasí s tým, aby pokračoval intervenčný nákup formou tendrovania. Ide o systém, ktorý rozbúra intervenčný mechanizmus.
Deklarácie Komisie
„Komisia poukazuje na čl. 13(1) a (3) ako aj na čl. 18(1) v jednotnej spoločnej organizácii trhov, ktoré umožňujú Komisii použiť všetky potrebné opatrenia aj na regionálnej úrovni, na podporu trhu s obilninami vrátane kukurice. Deklarácie Komisie
Uvedené články sa vzťahujú na cukor (čl.13) a na intervenčnú cenu obilnín (čl. 18), ktoré sú v tomto kontexte nereálne pre výkon Komisie. Deklarácia by sa mala odvolávať na článok 47 NR č. 1234/2007. Predpokladáme, že táto chyba bude odstránená.
Mlieko
Úprava kvót/Dodatočné poplatky za nadprodukciu 2009/2010 a 2010/2011úprava tuku
a) Zvýšenie kvót
Kvóty sú zvýšené ako bolo navrhnuté Komisiou t.j. päťkrát po 1% v 2009, 2010, 2011, 2012 a 2013. Pre Taliansko bude 5% nárast už v roku 2009.
Mlieko
SR nesúhlasí so zvýšením kvót a žiadala každoročné prehodnotenie dopadov začínajúc rokom 2009 (správa v júni 2009)
SR považuje 5% zvýšenie kvót pre Taliansko od roku 2009 za nerovnaký prístup k ČŠ a nesúhlasí s takýmto postupom.
Nevyužitie kvóty
Číslo v čl. 72(2) je zvýšené zo 70% na 85%.
Nevyužitie kvóty
Navrhuje sa zvýšenie hranice nevyužitia kvóty zo 70% na 85%. SR víta túto zmenu, nakoľko bola jej iniciátorom.
Budúcnosť SPP po roku 2013
Rada viedla diskusiu v Annecy 23.9.2008 o budúcnosti SPP po roku 2013. Všetky aspekty SPP vrátane otázok priamych platieb budú v pravý čas prehodnotené a prediskutované na základe návrhov Komisie. Táto diskusia bude taktiež príležitosťou na prediskutovanie rozdielnych budúcich modelov priamych platieb napr. úroveň priamych platieb medzi ČŠ.
Deklarácia Rady a Komisie
„V rámci diskusie, ktorá začala v Annecy 23.9. 2008 o budúcnosti SPP po 2013 a bez zaujatosti k novej finančnej perspektíve pre nové obdobie Rada a Komisia sú zaviazané dôkladne preskúmať možnosti rozvoja systému priamych platieb v Spoločenstve venujúc sa rôznym úrovniam priamych platieb medzi ČŠ.
SR víta, že EK oficiálne prvýkrát deklarovala, že sa bude pri diskusii o podobe SPP po roku 2013 záväzne zaoberať aj otázkou rozdielnej úrovne priamych platieb medzi ČŠ.
Spoločná poľnohospodárska politika
● Situácia po vstupe do EÚ
Slovenské poľnohospodárstvo po vstupe SR do EÚ bolo ovplyvnené viacerými faktormi externého a interného charakteru.
Rozhodujúci vplyv mala Spoločná poľnohospodárska politika EÚ. Slovensko sa otvorilo všetkým krajinám v zoskupení. Podmienkou prijatia SPP EÚ a aplikácie podpôr z Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu bolo vytvorenie nových inštitúcií a to Poľnohospodárskej platobnej agentúry, Integrovaného administratívneho a kontrolného systému a programového dokumentu – Plán rozvoja vidieka a Sektorový operačný program a noriem EÚ, ako sú: Plán rozvoja vidieka (PRV) a Sektorový operačný program Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (SOP P-RV).
Predmetom diskusií ešte pred vstupom do EÚ bol rozsah produkčných kvót rozhodujúcich komodít a podpôr. SPP obmedzila kvótami produkčnú expanziu pristupujúcich krajín a tým aj Slovenska. Vstup Slovenska do EÚ bol v období prebiehajúceho schvaľovania rozsiahlej reformy SPP, ktorá bola reakciou na pretrvávajúce problémy SPP s nadprodukciou.
Slovensko, dostalo diskriminujúcu výšku podpôr v porovnaní so starými členskými krajinami. Slovensko sa zaviazalo uplatňovať jednotnú platbu na plochu – SAPS. V potravinárstve sa stala prioritou Slovenskej republiky zdravotná neškodnosť potravín v záujme zabezpečenia najvyššej úrovne ochrany zdravia a spotrebiteľa.
Jedným z faktorov vplývajúcim na ekonomiku odvetvia poľnohospodárstva bola makroekonomická situácia SR. Ekonomika Slovenska zvyšovala svoju ekonomickú výkonnosť v rokoch 2004 – 2007 a dosiahla výrazný hospodársky rast a tým sa posunula v hospodárskej úrovni k priemeru EÚ- 25. Posledný rok 2007 priniesol zásadné zmeny, kedy Slovensko pod vplyvom pozitívneho makroekonomického vývoja splnilo mastrichtské kritéria pre vstup do eurozóny.
Vývoj poľnohospodárstva vo vzťahu k národnému hospodárstvu bol v rokoch 2004-2007 rozdielny. Pokiaľ berieme do úvahy celý agrokomplex vrátane služieb a spracovateľských a na poľnohospodárstvu participujúcich odvetví ide s 15% podielom na HDP a 17% podielom na zamestnanosti o najsilnejšie odvetvie hospodárstva (z Prognózy a vízie slovenského pôdohospodárstva 2007). Podľa základných makroekonomických ukazovateľov národného hospodárstva, sa podiel poľnohospodárstva na tvorbe hrubého domáceho produktu (HDP) mierne zvyšoval. Poľnohospodárstvo nezvyšovalo lineárne svoj podiel na HDP vo všetkých rokoch od vstupu, pretože časť efektu pridanej hodnoty sa koncentrovala aj do nadväzujúcich odvetví. Poľnohospodárstvo v rokoch 2004–2007 bolo charakteristické poklesom počtu zamestnancov a pretrvávajúcou mzdovou disparitou voči národnému hospodárstvu, poklesom poľnohospodárskej produkcie, nárastom hmotného a nehmotného majetku a investícií, pretrvávajúcou medziročnou a regionálnou diferenciáciou vo výsledkoch hospodárenia.
Štatisticky vykazovaný podiel na celkovej zamestnanosti v hospodárstve SR sa znížil z 5,4 % v roku 2003 na 4,1 % v roku 2007. Priemerná mzda v poľnohospodárstve aj keď sa medziročne zvýšila dosahovala v roku 2007 len 72,6 % priemernej mzdy národného hospodárstva s pretrvávajúcou disparitou 27,4 %. Mzdy v ostatných odvetviach národného hospodárstva rástli rýchlejšie ako v poľnohospodárstve.
Bez podpory by väčšina podnikov a výrobkových odvetví bola nerentabilná. Zachovali sa princípy alokácie podpôr a v rozdielnych prírodných podmienkach, došlo k zmierneniu stratovosti a ústupu vysoko stratových podnikov, ale utlmil sa aj rast produkcie. Pri narastajúcich podporách podniky pod tlakom efektívnosti a redukcie stratových výrob znižovali produkciu.
Priame platby sa stali finančným stabilizátorom väčšiny poľnohospodárskych podnikov.
Vývoj základných ekonomických ukazovateľov poľnohospodárstva
Ukazovateľ 2003 2004 2005 2006 2007
Výsledok hosp. v mld. Sk -2,5 1,0 -0,3 1,3 0,3
Rentabilita nákladov v % -3,8 1,6 -0,5 1,9 0,4
Podiel ziskových podnikov v % 51 83 75 80 85
Produktivita práce z výnosov v tis. Sk na zamestnanca 959 1165 1290 1333 1569
Výška celkových (rozpočtovaných) priamych platieb, vrátane doplnkových národných priamych platieb, dosiahla po prvýkrát od vstupu SR do EÚ pre rok 2007 maximálnu možnú (rozpočtovateľnú) úroveň (70 %) platieb poskytnutých v krajinách EÚ-15, k čomu prispelo aj poskytnutie maximálnych doplnkových národných priamych platieb. V ČR sa národné platby uplatňovali od r. 2004 v plnej výške. Od roku 1998 sa do poľnohospodárstva SR vložilo približne o 35 mld. Sk menej vkladov oproti ČR. Tým si České poľnohospodárstvo vytvorilo lepšie podmienky na konkurenciu. Národnými doplnkovými platbami sa podporovali plodiny na ornej pôde, tabak, chmeľ, VDJ a energetické plodiny.
K lepším výsledkom hospodárenia poľnohospodárskych podnikov prispel, najmä v poslednom roku (2007), aj rast cien poľnohospodárskych výrobkov predovšetkým rast cien rozhodujúcich komodít najmä obilia, olejnín a mlieka. Ceny obilia boli oproti predchádzajúcim rokom až dvojnásobne vyššie k čomu sa pripísalo (najmä u obilnín a olejnín) ich viacúčelové využitie a dotovaná výroba biopalív, ale aj špekulácie na agrárnych trhoch.
Rozhodujúcim faktorom efektívnosti slovenského poľnohospodárstva sú naďalej prírodné podmienky, ktoré sú v porovnaní s ČR o 9% a s MR o 17% horšie. Úroveň ukazovateľov poľnohospodárskych podnikov hospodáriacich v znevýhodnených oblastiach bola v porovnaní s priemernými výsledkami poľnohospodárstva SR o 20-35 % nižšia a vo vybraných ukazovateľoch dosahovala len 30 %-né (pridaná hodnota), resp. polovičné hodnoty produkčných oblastí (výroba).
Vo všetkých právnych formách (PD, OS, SHR) sa od roku 2004 medziročne zlepšil výsledok hospodárenia a podiel ziskových podnikov. K rastu ziskovosti pomohli podpory a efektívnosť výroby s tým, že podniky znižovali náklady na prácu a redukovali stratovú, výrobu a predávali nevyužitý majetok. Ekonomické výsledky sú dlhodobo priaznivejšie v obchodných spoločnostiach.
V podpornej politike sa dosiahlo značné oživenie investovania pod vplyvom finančných prostriedkov zo SOP a PRV. Kompetenciami v rámci národných podpôr ako aj zvýšeným investovaním sa vytváralo pozitívne podnikateľské prostredie pre ďalší rozvoj a efektívnosť poľnohospodárstva.
Celkové výdaje do poľnohospodárstva za roky 2004 – 2007 dosiahli objem 75,2 mld. Sk. Rozhodujúci podiel podpôr do poľnohospodárstva SR tvorili priame platby, ktoré smerovali v rozhodujúcej miere do produkčnejších oblastí, čiže do podnikov hospodáriacich v lepších prírodných podmienkach.
Vývoj a štruktúru poľnohospodárskej produkcie negatívne veľmi tvrdo ovplyvnila antidružstevne orientovaná reštrikcia po roku 1989.
Po vstupe do EÚ sa Slovensko otvorilo na ekonomiku poľnohospodárskych výrobcov v narastajúcej miere vplývali zmeny a vývoj cien na domácom, ale aj európskom a svetovom trhu s poľnohospodárskymi komoditami.
V porovnaní s predvstupovým obdobím klesala živočíšna a stagnovala až rástla
(rok 2007) rastlinná produkcia. Kým v rokoch 2004-2006 prevládala v štruktúre celkovej produkcii živočíšna produkcia v roku 2007 nastala zmena, tým že narástla rastlinná a poklesla živočíšna produkcia. Podniky prihliadajúc na ekonomické efekty redukovali menej efektívne odvetvia ako je živočíšna výroba (pri ktorej vznikli značné straty najmä v roku 2007) a uprednostňovali rastlinnú výrobu, ako nákladovo menej náročnú s viacúčelovým využitím jej komodít (obilniny, kukuricu nielen pre humánne ale aj energetické potreby). Túto situáciu môže zmeniť stratégia v národných podporách orientovaná viac na živočíšnu výrobu.
V súčasnosti má na Slovensku problémy väčšina poľnohospodárskych podnikov, pretože sa im nedarí primerane speňažovať produkciu kŕmnych zrnín v zdecimovanej výrobe bravčového a hovädzieho mäsa. Dynamika cenového vývoja poľnohospodárskych výrobkov stále zaostávala za rastom cien vstupov, vhodnou reštrukturalizáciou výroby a rozložením podnikateľského rizika sa tieto vplyvy dali čiastočne zmierňovať. Výrazne sa prepadli ceny surového kravského mlieka, potravinárskeho obilia i kukurice. Podobná situácia je aj pri predaji jatočných ošípaných, hovädzom dobytku a hydine.
Po voľbách 2006 sa vyčlenilo 1,7 mld. Sk na podporu prežúvavcov a v PRV sa uprednostňujú výroby s vyššou pridanou hodnotou. V súčasnosti sa prijal zákon o stiahnutí prebytkov zrnín z trhu a v januári sa vyhlási balík opatrení na stimuláciu produkcie s vyššou pridanou hodnotou (ŽV, ovocie, zelenina a pod.).
Pozitíva a negatíva vstupu SR do EÚ na slovenské poľnohospodárstvo
Pozitíva:
– zvýšila sa celková podpora do poľnohospodárstva v porovnaní s jej úrovňou pred vstupom, (využívaním dotácií v rámci SPP) a dosiahla sa garantovaná výška priamych platieb z EÚ v zmysle prístupovej zmluvy,
– stransparentnila sa podporná politika, čomu predchádzalo vytvorenie inštitucionálnych opatrení v oblasti administrovania platieb (PPA) a prispôsobenia sa podnikov požiadavkám hygienických, fytosanitárnych opatrení a Welfare zvierat,
– zlepšila sa ekonomická situácia – zvýšili sa dôchodky poľnohospodárskych podnikov,
– zvýšila sa produktivita práce, i keď často na úkor redukcie pracovných síl,
– posilnila sa bonita poľnohospodárskych podnikov vo vzťahu k bankovej sfére, čím sa zvýšila dostupnosť cudzieho kapitálu – úverov,
– vytvorili sa predpoklady k nárastu konkurenčnej schopnosti,
– rozšíril sa trh –zrušili sa colné bariéry a rozšíril sa trh v rámci EÚ a tým obchodovateľné možnosti pre vstup na jednotný trh s poľnohospodárskymi komoditami,
– vytvorila možnosť predaja obilia za intervenčné ceny (v prvých rokoch),
– väčší dôraz sa položil na rozvoj a podporu vidieka, čím sa vytvorili predpoklady na rozvoj a oživenie vidieka (nariadenie rady ES č. 1698/2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka), čerpanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov,
– zvýšila sa ochrana pred dovozmi z tretích krajín, t.j. štátov mimo EÚ,
– zvýšili sa investičné stimuly, možnosť čerpania finančných prostriedkov na SAPARD, SOP-PaRV, PRV (modernizácia poľnohospodárskych podnikov),
– vytvorili sa predpoklady pre zvýšenie kvality a bezpečnosť potravín (systém riadenia podľa ISO 22 000, prijatie integrovaného orgánu potravinového dozoru v intenciách EÚ, zriadenie rýchleho výstražného systému pre potraviny SR),
– rozšírili sa možnosti odborného poradenstva,
– skvalitnilo sa podnikateľské prostredie,
– dôraz sa položil na životné prostredie.
Negatíva:
– diskriminácia slovenských poľnohospodárov – rozdielna úroveň podpôr medzi pôvodnými a pristupujúcimi krajinami, ale aj oproti ČR a MR
– uplatnenie nevhodného refenčného obdobia (charakteristického úpadkom produkcie)
– zvýšenie dovozu poľnohospodárskych produktov (čo sa odrazilo v znížení produkčnej výkonnosti poľnohospodárstva), čím sa nepriamo z vonku diktujú štrukturálne zmeny,
– motivácia farmárov k nevýrobe
– pokles celkovej zamestnanosti (začína sa využívať práca na dohodu, živnosť ),
– pokles poľnohospodárskej produkcie, pokles počtov hospodárskych zvierat,
– zhoršovanie salda zahraničného obchodu,
– vplyv politiky obchodných reťazcov na ceny poľnohospodárov a spotrebiteľov
– vylúčenie pôdy z poľnohospodárskej výroby (set-aside)
– nástup trendu obmedzovania trhových regulačných opatrení (najmä v poslednom roku, intervenčné nákupy, produkčné kvóty a exportné opatrenia).
Spoločná poľnohospodárska politika
● Budúcnosť
Už diskusia v rámci zdravotnej kontroly ukazuje, že členské štáty sa vo svojich stanoviskách voči možným ďalším reformným krokom značne rozchádzajú. Vývoj na svetových trhoch v poslednom období (tzv. potravinová kríza) poskytol živnú pôdu tak pre konzervatívne ako aj pre liberálne prístupy. Napríklad, rast dopytu po niektorých agrárnych komoditách a s ním súvisiaci cenový rast zlepšil konkurenčnú pozíciu európskych výrobcov a uľahčil argumentáciu pre odstraňovanie opatrení podpory trhu. Situácia trhu súčasne poskytla dôvod pre oživenie témy potravinovej bezpečnosti, čo podporilo konzervatívne stanoviská, volajúce po produkčne orientovanej podpore, ochrane domáceho trhu a podobne. Dokument francúzskeho predsedníctva k neformálnej rade v Annecy otvorene vyzýva k návratu k pôvodným hodnotám SPP, čím možno rozumieť návrat k metódam regulácie trhu a ochrany pred vonkajšou konkurenciou. Tiež sa nastoľuje argumentácia v prospech priamych platieb ako kompenzácie európskych poľnohospodárov za to, že vyrábajú s vyššími štandardmi hygieny, kvality a zdravotnej neškodnosti potravín ako ich konkurenti v tretích krajinách.
Je odôvodnené predpokladať, že finančná kríza, Miléniové zámery (spomínané skôr), ďalšie rokovania vo WTO a dynamizácia vývoja štátov BRIC, budú mať dopad na pôvodné obchodné zámery EÚ. Rozšírenie EÚ o Turecko po roku 2013, Merkelovou a Bushom, deklarovaná dohoda o colnej únii s USA (NAFTA – EÚ) od roku 2015, rozšírenie EÚ o Ukrajinu do roku 2020 a zlepšenie vzťahov s Ruskom môžu zmeniť názory členských štátov na ciele SPP a jej štruktúru. Globálna intenzifikácia poľnohospodárstva sa však javí pre budúcnosť ako jednoznačná výzva. Samozrejme, že na nej môže profitovať aj EÚ, ale musí vyrábať za svetové ceny. Zjednodušene povedané – Efektívna intenzifikácia.
Spoločná poľnohospodárska politika
● Budúcnosť
Prehľad stanovísk k budúcemu vývoju SPP
Konzervatívne – najmä Francúzsko
– Odstrániť britský rabat
ÖÖ – SPP má plniť ciele:
• Potravinová bezpečnosť
• Rovnováha na svetových agrárnych trhoch
• Čeliť dôsledkom klimatickej zmeny
• Rovnomerný rozvoj regiónov
Ö- Zaviesť systém riadenia kríz založený na verejnom aj súkromnom poistení
– Umožniť, aby sa zdroje v rámci čl. 69 mohli preskupovať medzi sektormi
Ö- Zvýšiť kontrolu dovážaných produktov, aby spĺňali rovnaké normy ako produkty EÚ
ÖÖ- Začať debatu o budúcnosti SPP
– Neznížiť poľnohospodársky rozpočet po roku 2013
– Nepotrebujeme novú reformu, ale stabilitu
– Treba zachovať platby I. piliera, lebo je to kompenzácia farmárov za kvalitu, hygienické, environmentálne a zdravotné požiadavky
ÖÖ- Treba zachovať fakultatívne intervencie a tvorbu zásob
Ö – Cieľ II. piliera: zachovať čo najviac zárobkovo činných osôb na vidieku
– Treba sa vrátiť k podpore trhovej ceny
Ö – Podporovať rast produkcie kvôli zabezpečeniu potravinovej bezpečnosti
Liberálne – najmä Veľká Británia
– Znížiť výdavky rozpočtu EÚ
– Postupne odstraňovať priame platby a trhové opatrenia
Ö- Posilniť výdavky na rozvoj vidieka (klimatická zmena)
Ö- Posilniť kompenzáciu za environmentálne prínosy nezaplatené trhom
– Najlepší nástroj na zaručenie potravinovej bezpečnosti je voľný trh.
ÖÖ- Štrukturálne fondy zamerať na chudobné krajiny, na úkor bohatých
– Krízy si musia riešiť roľníci sami súkromnými, vzájomnými fondmi
ÖÖ- Treba zabrániť porušovaniu pravidiel voľnej súťaže medzi ČŠ
– Európska únia, ako najväčší vývozca agropotravinárskych produktov má záujem na
odstránení prekážok obchodu, aby získala trhy
– EÚ sa nemôže vrátiť k politike podpory trhovej ceny – veľkí takto dostávajú viac ako
malí
– Podstatné je, že priame platby znižujú konkurencieschopnosť Európy, lebo zvyšujú ceny
pôdy
– Cross compliance nevyhovuje kritériu cielenosti.
Ö – Politiky budúcnosti budú cielené – od decoupling k targettingu
– Podporu dôchodku treba celkom zrušiť a nahradiť cielenými platbami za konkrétne
výkony vo verejnom záujme.
Ö- Treba zvýšiť výdavky na poľnohospodársky výskum a šľachtenie
Ö – Potravinový problém rozvojových krajín sa vyrieši, ak sa zvýšia výdavky na podporu ich
technologického rozvoja v poľnohospodárstve
Spoločná poľnohospodárska politika
● Budúcnosť
Päť agrárnych omylov EÚ, päť výziev pre reformu spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ.
V kontinuite doterajších požiadaviek na systémové prehodnotenie mechanizmov SPP, o to naliehavejšie v tejto krízovej situácii, musí EÚ principiálne zreformovať SPP. Ako najakútnejšie dôvody pre zmeny sa ukazujú:
• rastúca volatilita agrárnych trhov,
• vysoké výrobné náklady fariem v EÚ,
• podceňovanie role pôdohospodárstva,
• nesystémová organizácia SPP
• rozklad poľnohospodárstva v nových členských štátoch.
l/ Rastúca volatilita agrárnych trhov
Nástroje súčasnej SPP nie sú prioritne cielené na stabilizáciu prirodzene nestabilných agrárnych trhov. Agrárne trhy sú nestabilné od prírody, ale aj v dôsledku ľudských vplyvov ako sú finančné špekulácie, technické a bioenergetické využitie biomasy, osobitne v súčasných, rozkolísaných finančných a energetických trhoch. Už biblický príbeh o siedmych tučných a siedmych chudých kravách hovorí o večnej potrebe ale aj o možnostiach efektívnej eliminácie tejto prirodzenej volatility.
Úlohou poľnohospodárskej politiky nemôže byť len následné eliminovanie dôsledkov kríz, ex post, ako sa to robí v reformách SPP doteraz. Výstižne to dokumentuje tiež príklad z tridsiatych rokov minulého storočia, keď prezident USA Roosevelt, dokonca v rozpore s americkou ústavou, prijal stabilizačné opatrenia pre organizáciu agrárneho trhu, čo významne ovplyvnilo aj zastavenie najväčšej svetovej hospodárskej krízy.
Objektívnym zmyslom a prvotnou úlohou agrárnej politiky je zabezpečovať primárnu potrebu ľudstva, stabilné zásobovanie s potravinami, predchádzaním krízam, ex ante. Tvorba a používanie nevyhnutných zásob potravín tvoria podstatnú zložku celkovej organizácie agrárneho trhu, ktorý má čeliť rizikám nestabilných agrárnych trhov
Reformy SPP a ich hodnotenie musíme vidieť v tomto svetle a priorizovať elimináciu nestabilných agrárnych trhov ako najvýznamnejšiu úlohu našej SPP.
2/ Vysoké výrobné náklady fariem v EÚ
Súčasná SPP zotrváva v omyle o nadprodukcii potravín v EÚ. Nepredajnosť agrárnych produktov EU na globálnom trhu predsa spôsobili naše vysoké ceny a nie fyzická neschopnosť globálneho trhu absorbovať nadprodukciu EÚ. V dôsledku takéhoto mylného záveru sa reformy SPP orientovali, namiesto podpory opatrení smerujúcim k svetovým cenám, na opatrenia chrániace nekonkurenčné systémy hospodárenia. Fiktívna sloboda, podporami zaručujúca farmárom dobrý život, aj keď sa rozhodnú že radšej nebudú vyrábať nič, ak by to nevedeli predať, znamená v skutočnosti dotovanie nevýroby.
Je preto potrebné nástroje SPP presmerovať z podpory nevýroby , prioritne na opatrenia zabezpečujúce globálnu konkurencieschopnosť, predovšetkým vyrovnaním sa svetovým cenám, ale aj v kvalite a v marketingu.
3/ Podceňovanie úlohy pôdohospodárstva
Reformy SPP odrážajú mylný názor, že význam pôdohospodárstva v spoločnosti klesá. Je to omyl vyplývajúci z takzvaného “nového postavenia poľnohospodárstva vo vidieckej politike,“ prezentovaného OECD. Zamieňa sa tu cieľ s prostriedkami. Pôdohospodárstvo nie je predsa nástrojom vidieckej politiky, ale prosperujúce pôdohospodárstvo je cieľom vidieckej politiky. Predstava fungujúceho vidieka pri krachujúcom poľnohospodárstve je nezmyselná. Nič na tomto princípe nemení ani fakt že rastie rozmer prímestských vidieckych oblastí.
Neopodstatnene sa v dokumentoch EU zdôrazňuje klesajúci podiel agrárneho sektora na HDP. Dokonca aj znižovanie počtu pracovníkov a znižovanie počtu fariem sa prezentujú ako znaky upadania agrárneho odvetvia, pritom ide naopak o dôkaz pozitívneho rastu produktivity a koncentrácie výrobných faktorov. Za dvadsať rokov sa preto agrárne výdavky EÚ znížili z 80 percentného podielu na celkovom rozpočte EU iba na polovicu. Dokonca rozdiel medzi nárokmi a platbami v agrárnom rozpočte EU sa plánuje pre budúci rok až 30 %.
Zabezpečovanie výživy obyvateľstva musíme verejnosti predstavovať ako komplex s vnútornou dynamikou proporcií medzi prvovýrobou, spracovaním, a službami. Čisto z ekonomického hľadiska je pritom pôdohospodárstvo ako komplex, najväčším rezortom EÚ, s 13 percentným podielom na HDP / pri 11 % automobilového priemyslu a 9 % chemického priemyslu/. Zároveň ide aj o 15 % percentnú zamestnanosť v tomto komplexe. Z hľadiska mimo produkčných funkcií pôdohospodárstva vo verejnom záujme, sme taktiež svedkami špekulatívneho nedoceňovania týchto jeho, finančne ťažko merateľných, pritom však nenahraditeľných funkcií.
Výzvou pre SPP je preto vyargumentovať a presadiť v spoločnosti pozíciu odvetví pôdohospodárstva ako nenahraditeľného a jedinečného, trvalo prioritného a výnimočnú pozornosť zasluhujúceho rezortu.
4/ Nesystémová organizácia SPP
SPP nie je systémovo organizovaná, lebo nie je inštitucionalizovaná. Po polrokoch sa meniace predsedníctvo v Rade EÚ nie je schopné zabezpečiť líderstvo, ktoré si takýto spoločný, veľmi organizačne zložitý projekt vyžaduje. Dôsledkom je úplná absencia dlhodobých vízií, prognóz, programov, spoločných projektov a celej sústavy dlhodobého plánovania pôdohospodárstva. Líderstvo je založené na vizionárstve, ktoré ale v prípade SPP chýba. SPP sa v jednotlivých štátoch neuplatňuje jednotne, prehlbuje sa jej nacionalizácia.
Výzvou pre SPP je preto vytvoriť z orgánov EÚ pre začiatok aspoň pre riešenie tohto problému inštitucionalizované fórum pre dlhodobé plánovanie rozvoja pôdohospodárstva a vidieka v EÚ, ktoré by nadväzovalo na dlhodobé rozvojové globálne agrárne plány, ako je napríklad Projekt tisícročia Svetovej federácie združení OSN.
5/ Rozklad poľnohospodárstva v nových členských štátoch EÚ (NČŠ)
Diskriminačný charakter prístupových zmlúv s novými členskými štátmi dehonestuje ich postavenie v rámci SPP, so zničujúcimi dopadmi na ich poľnohospodárstvo a vidiek. Historický princíp, stanovenia nároku na priamu podporu pre farmárov NČŠ, sa vypočítal z referenčného obdobia za roky, ktoré boli v NČŠ rokmi najväčšieho úpadku poľnohospodárstva v dôsledku transformácie, roky referenčného obdobia boli naopak pre EÚ – 15 najúspešnejšie. Navyše, z takto zníženého základu mali NČŠ v prvom roku len štvrtinový nárok na podporu z rozpočtu EÚ. V skutočnosti to pre väčšinu farmárov v NČŠ nezabezpečovalo ani 15 % priamej podpory, oproti farmárom EÚ – 15. Tak isto, stanovené nízke výrobné kvóty, uplatnenie princípu krížového plnenia v NČŠ predtým než by sa mohli pomocou podpôr EÚ prispôsobiť tomuto systému, ale aj predčasná modulácia a ďalšie kroky vyplývajúce z reforiem a zdravotnej prehliadky vyvolávajú opodstatnené obavy o úplný rozvrat mnohých vidieckých regiónov v NČŠ. Ak nedokážeme udržať v agrárnych regiónoch prosperujúce pôdohospodárstvo, tak stráca zmysel aj podpora rozvoja vidieka.
Tento proces sa žiaľ realizuje podľa projektu nacionalizujúceho, nespoločného a diskriminujúceho nastavenia SPP, ktorý sa predtým pri rozširovaní EU nikdy neuplatňoval.
V roku 2004, napríklad, predstavil Viedenský inštitút pre ekonomické porovnávanie cieľ rozšírenia ako nasledovný biznis – postupné obsadenie trhu v NČŠ potravinami zo štátov pôvodnej pätnástky aspoň vo výške jednej tretiny a znehodnotené farmy v NČŠ skupovať lacno zahraničnými investormi. Tento duálny, pre NČŠ diskriminujúci, systém uplatňovania SPP treba neodkladne eliminovať a nahradiť aj preto, že sa nenaplnili podmienky ktorými bol oficiálne odôvodňovaný, – teda obavou o mohutný dovoz lacných potravín z NČŠ do štátov pôvodnej pätnástky. V skutočnosti, sa naopak dovozy potravín do NČŠ zo štátov EU pätnástky zvýšili o desiatky percent. Taktiež dôvod že poľnohospodári NČŠ by mali pri rovnakých podporách neúmerne vysoké príjmy oproti ostatným občanom je neopodstatnený, lebo ich skutočné príjmy nedosahujú ani trojštvrtinovú priemernú úroveň miezd v týchto štátoch. O hlbokom prepade medzi skutočnou a potrebnou jednoduchou reprodukciou výrobných fondov ani nehovoriac.
Výzva pre SPP v tomto smere je preto jednoznačná. Z nevyužívaných rozpočtových financií SPP, v prvom kroku, zásadne posilniť revitalizáciu hospodárstiev NČŠ v I. osi rozvoja vidieka a postupne takúto podporu navyšovať. Až 30 percentné rozdiely medzi nárokmi a platbami v agrárnom rozpočte EU , ale aj doteraz miliardové nečerpanie agrárneho rozpočtu, sú jednoznačným dôkazom potenciálnych možností promtného riešenia tohto neblahého stavu. Týmto by sa aspoň čiastočne eliminovali negatívne dôsledky neokoloniálneho charakteru prístupových zmlúv a súčasnej SPP. Je dôvodné očakávať, že väčšina NČŠ bude podporovať takú zmenu SPP po roku 2013, ktorá sa bude jednotne aplikovať pre všetkých farmárov v EÚ, bez historického princípu, pri rovnakej podpore na jednotku plochy vo všetkých štátoch EU rovnako. Štáty V-4 sa musia postaviť na čelo spoločného, intenzívneho tlaku všetkých zainteresovaných NČŠ na presadenie týchto oprávnených nárokov. Ukazuje sa že takýto jednotný postup nemá alternatívu a že má šance na úspech. ČR by počas svojho predsedovania v Rade EÚ mohla v tom urobiť rozhodujúce kroky.
Bez revitalizácie poľnohospodárstva v NČŠ nemôže EÚ splniť svoje miléniové záväzky ale zároveň podmínováva svoju potravinovú bezpečnosť. Poľnohospodári EÚ potrebujú spojiť svoje sily pre úspešný zápas na globálnom trhu, namiesto vzájomného boja o administratívne stanovené, trh deformujúce podmienky vzájomnej súťaže.